Washington 17. decembra (TASR) - Saddám Husajn by mohol využiť proti nemu vedený proces ako príležitosť na vysielanie protiamerických posolstiev arabskému svetu a na strápnenie USA tým, že by zdôraznil skutočnosť, že Washington v minulosti podporoval jeho vládu. V utorok to vyhlásili viacerí právni experti.
Michael Scharf, vedúci kancelárie pre výskum vojnových zločinov pri Case Western Reserve University v Clevelande, je presvedčený, že Saddám by pravdepodobne kopíroval stratégiu bývalého juhoslovanského lídra Slobodana Miloševiča, ktorého proces pred haagskym tribunálom OSN trvá už takmer dva roky.
"Saddám by sa mohol zastupovať sám a stráviť roky chrlením protiamerickej rétoriky adresovanej Blízkemu východu," povedal Scharf, autor knihy o procese s Miloševičom. "Tiež by sa mohol pokúsiť o to, aby sa proces stal veľmi nepríjemným pre Spojené štáty. Mohol by sa pokúsiť o predvolanie všetkých možných hodnostárov ako svedkov, vrátane ľudí ako Donald Rumsfeld," dodal Scharf.
Rumsfeld, súčasný minister obrany USA, pred 20 rokmi navštívil Irak a ako osobitný vyslanec vtedajšieho prezidenta Ronalda Reagana sa stretol so Saddámom. Cieľom Rumsfeldovej cesty bolo nadviazanie úzkych vojenských a obchodných vzťahov, ktoré sa skončili až po irackej invázii do Kuvajtu v roku 1990.
Washington Saddámovi pomáhal získavať spravodajské informácie a vojenské vybavenie. Podľa minulý rok sprístupneného dokumentu amerického Centra pre kontrolu chorôb Irak od USA získal aj biologické látky, ktoré možno využiť pri výrobe zbraní.
Spojené štáty pred dvoma dekádami podporovali Irak v jeho vojne s úhlavným nepriateľom USA - Iránom. Washington mlčal, keď Saddám nasadil chemické zbrane, tak proti iránskym jednotkám, ako aj proti Kurdom na severe Iraku.
Saddám by však mohol znepríjemniť život aj iným svetovým lídrom. Francúzsky prezident Jacques Chirac s irackým lídrom v roku 1974 nadviazal tesné vzťahy a pomohol dojednať predaj nukleárnych reaktorov do Iraku. Množstvo technologického zariadenia, odborných znalostí a peňazí Iraku roky poskytovali aj Británia, Nemecko, Taliansko a osobitne vtedajší Sovietsky zväz.
Formát prípadného procesu nie je ani zďaleka jasný, Saddám by však mohol čeliť celej škále obvinení - od zločinov spáchaných na irackom ľude po vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
Podľa Phyllis Bennisovej z liberálneho think-tanku, Inštitútu pre politické štúdie, proces so Saddámom ponúka príležitosť nielen na to, aby bol diktátor bratý na zodpovednosť, ale aj na širšie preskúmanie ostatných 40 rokov irackej histórie.
Bennisová navrhla, aby sa prípadný proces nevenoval len konaniu Saddáma, ale išiel ďalej a "pýtal sa, kto boli tí, čo umožnili, čo financovali tie zbrane hromadného ničenia, kto poskytol podporu a spravodajské informácie?"
Práve takémuto druhu procesu sa však administratíva amerického prezidenta Georgea W. Busha vzhľadom na budúcoročnú predvolebnú kampaň bude chcieť za každú cenu vyhnúť. Bennisová je preto presvedčená, že Washington si ponechá pevnú kontrolu nad procesom a stanoví procedúry, ktoré Saddámovi poskytnú minimálnu príležitosť na vystúpenia.
Niektorí experti sú však skeptickí v otázke, či proces so Saddámom môže Iraku priniesť národnú katarziu. Britský historik a autor životopisu Adolfa Eichmanna - nacistického pohlavára súdeného v rokoch 1961-62 v Jeruzaleme - David Cesarani argumentuje, že veľké procesy venované vojnovým zločinom sú od Norimbergu príliš komplikované a príliš dlhé, takže verejnosť veľmi rýchlo stratí záujem. "Spôsob, akým sa veci robia v súdnej sieni, nevedie vyrozprávaniu celého príbehu od začiatku do konca," povedal.
