írením svoje inštitúcie zreformuje. Taliansky premiér Silvio Berlusconi na pôde Európskeho parlamentu (EP) povedal, že lídri únie sa na víkendovom summite v Bruseli dohodli na väčšine nedoriešených otázok a zaviazali sa, že tieto otázky nebudú pri ďalších rokovaniach znovu otvárať.
O poslednom summite EÚ v Bruseli sa napriek tomu hovorí ako o neúspešnom, pretože sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o zmene systému hlasovania v Rade (ministrov) EÚ. Do sporu sa dostali Španielsko a Poľsko na jednej strane a Nemecko a Francúzsko na strane druhej. Kým Španielsko a Poľsko trvali na zachovaní súčasného systému, ktorý rozdeľuje hlasy v rade disproporčne v prospech menších krajín, Francúzsko a Nemecko žiadali zmenu v systéme hlasovania, aby vernejšie zodpovedal počtu obyvateľov v jednotlivých krajinách.
Berlusconi v tejto súvislosti pred poslancami EP vyhlásil, že krajiny únie potrebujú čas, aby si záležitosť s hlasovaním premysleli a prekonzultovali ju vo vlastných parlamentoch skôr, ako na budúci rok obnovia rokovania. "Ústavná zmluva je cieľ, o ktorom som si istý, že sa nám ho podarí dosiahnuť," povedal Berlusconi. "Som presvedčený, že vyjednávania na základe (návrhu) konventu (o budúcnosti Európy) budú pokračovať," dodal premiér s tým, že "v najbližších mesiacoch bude každý členský štát musieť prispieť k integrácii, pretože Európa je čosi, čo nás má zjednocovať, a nie rozdeľovať."
Zatiaľ čo niektorí europoslanci kládli vinu za nedosiahnutie dohody o hlasovacích právach na Španielsko a Poľsko, našli sa aj takí, ktorí za zlyhaním summitu videli štýl, akým únii Berlusconi predsedal. Summit podľa nich ukončil predčasne. "Zatiaľ čo Američania pred celým svetom vykopávali z diery v Iraku Saddáma Husajna, naši lídri zakopávali do diery v Bruseli seba samých," vyhlásil Graham Watson, šéf liberálnych demokratov v EP. Vodca socialistov Enrique Baron zase miliardára Berlusconiho, ktorý vlastní taliansky futbalový klub AC Miláno, obvinil, že na summite "dokonca ani neodohral druhý polčas".
