kého rezortu zahraničia. Predstaviteľ, ktorý si neželal byť menovaný, odmietol povedať, či by USA mohli usilovať o podanie žaloby na Saddáma za pokus Iračanov o atentát na bývalého amerického prezidenta Georgea Busha v roku 1993.
"Vždy sme hovorili, že my, Spojené štáty, si rezervujeme právo žalovať za akýkoľvek útok, ktorý by mohol byť vedený proti nám," povedal predstaviteľ. Zdôraznil, že veľký počet záležitostí musí byť doriešených pred tým, ako bude Saddám postavený pred súd. Týka sa to rozhodnutia, či by medzinárodný alebo miestny súd mal mať súdnu právomoc, na základe stanov ktorých by mal byť súdený, ako zaistiť jeho bezpečnosť, ak bude umiestnený do irackého väzenia, ako ochrániť svedkov, ktorí budú proti nemu svedčiť a ako dokazovať sťažnosti štátov ako Izrael a Irán.
Predstaviteľ uviedol, že to všetko bude predmetom rozhovorov s Iračanmi, pričom dodal, že americký veľvyslanec pre záležitosti vojnových zločinov, Pierre-Richard Prosper, by mal čo najskôr v januári odcestovať do Iraku na konzultácie. Okrem toho je tu podľa neho úloha vytriedenia "hory" dôkazov proti Saddámovi, ktorého zajali v sobotu, a rozhodnutie, ako by mohol byť stíhaný. Na otázku, ako dlho môže trvať, kým sa začne súd so Saddámom, uviedol: "Vyžiada si to istý čas. Nie je to otázka niekoľkých týždňov".
Uviedol, že Saddámovi bola priznaná ochrana v rámci Ženevských dohôd a obhajoval vysielanie videa so Saddámom, na ktorom mu prehliadajú zuby, napriek požiadavke konvencie, že väzni majú byť chránení pred "zvedavosťou verejnosti". "Niektoré veci treba urobiť...na udržanie mieru a bezpečnosti," povedal. "Niektoré veci, ktorým sa Ženevské dohody pokúšajú zabrániť, môžu byť vyslovene kvôli zvedavosti verejnosti a poníženiu, ale nemyslím si, že toto je takýto prípad."
