FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Parlament prijal nový zákon o STV. Riaditeľ verejnoprávnej televízie RICHARD RYBNÍČEK za jeho zmeny oproti predkladanému návrhu ministerstva kultúry u poslancov loboval a dopredu avizoval, že ak neprejdú tak, ako si želá, podá vraj demisiu. Pozhovárali sme sa s ním aj o tom, nakoľko vážne to myslel a ako vážne berie reformu, svoje slová o Elektre a dôveryhodnosť Kardoša.
Demisiu ste nepodali. Zákon o STV je podľa vašich predstáv?
„Zákon je taký, že dovoľuje pokračovať v reforme. Ale budem stále tvrdiť, že práca ministerstva kultúry bola absolútne povrchná. Zákon je síce na stole, upravuje isté vzťahy, ale som presvedčený, že v budúcnosti sa zasa bude otvárať, novelizovať a zasa sa s ním bude musieť niečo robiť. Legislatívou ukotvené inštitúcie ako Slovenský rozhlas a Slovenská televízia nemajú rovnaké pravidlá hry."
Podľa našich informácií ste lobovali najmä za odsúhlasenie podnikania verejnoprávnej televízie bez súhlasu Rady STV.
„Samozrejme, že som za to loboval. Ja sa k tomu aj priznám, pretože každý riaditeľ, či som to ja, alebo budúci, je zodpovedný za STV a má trestnoprávnu zodpovednosť. Podľa môjho názoru by mala rada v prvom rade kontrolovať manažment, vyhodnocovať výsledky jeho práce, ale rozhodovať by mal manažment. Teraz bude ten proces zdĺhavý, manažment nemôže robiť rýchle rozhodnutia."
Vaša politika je nepreferovať jednu politickú stranu, stretávať sa so všetkými, so zrejmým úmyslom zostať riaditeľom STV aj po budúcich voľbách. Je to tak?
„To nie je o úmysle zotrvania aj v budúcnosti, ale o tom, že chcem dokončiť reformu. Tá bude dokončená a nastavená do konca budúceho roka. Bude to televízia riadená cez financie, normálna firma, ktorá bude fungovať. Stretávam sa so všetkými politickými stranami preto, lebo by som uvítal, keby boli na čele týchto inštitúcií raz a navždy vymenovaní skutoční manažéri, a nie politické bábky niekoho."
Po výmene riaditeľa sa však môže podnikanie bez odobrenia radou zneužiť.
„V morálnom stave, v akom sa krajina nachádza, keď zásady, princípy a hodnoty nie sú výsadou ľudí vo funkciách, je ten argument relevantný. Ale názor, že riaditeľ STV je tam preto, aby sa nabalil, je tiež zlý. Vždy má rozhodovať výsledok a zodpovednosť. A to by bolo podľa mňa dodržané aj v prípade, že by rada podnikanie len kontrolovala, a neschvaľovala."
Podľa nového zákona o vašom zotrvaní nebudú rozhodovať poslanci, ale Rada STV. Máte jej dôveru?
„Myslím si, že v tejto chvíli áno."
Váš výrok „Čím je Elektra taká strašná? Pre mňa je to miesto ako každé iné, bolo to normálne stretnutie, urobil by som to znovu a vôbec to neľutujem", bol šokujúci minimálne vzhľadom na váš post výkonného exriaditeľa IVO, ktorý Mečiarove praktiky kritizoval.
„Mečiarovu politiku a Mečiarov režim kritizoval Inštitút pre verejné otázky aj ja. Ja som však šiel na zasadnutie poslaneckého klubu, nemohol som si vyberať, ak ma pozvali do Elektry."
V apríli 2000 ste po poklese preferencií HZDS ako riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky povedali, že to môže súvisieť so sklamaním priaznivcov HZDS. Citujem: „Že priaznivcov HZDS môže odrádzať správanie sa Mečiara k vyšetrovacím orgánom." Tie preverovali aj prefinancovanie Elektry Vladimírom Mečiarom. Vaše postoje a názory na minulosť sa menia s funkciou?
„Nie. Nech si polícia šetrí a robí problém Elektry ďalej, to je jej vec. Toto by som do súvisu nedával. Pozvali ma na poslanecký klub do Elektry, aký bude výsledok šetrenia polície, jednoducho nie je moja starosť. Správal som sa v tej chvíli ako človek, ktorý chcel presadiť istý zákon. Do tej Elektry by som išiel zasa, pretože je to podľa mňa v tejto chvíli miesto ako každé iné."
Vyšetrovacie orgány prešetrujú aj krach Horizontu. Tam bol hovorcom Marián Kardoš. Vy ste ho zobrali za redaktora, podľa vlastných slov ste doňho investovali v rámci školenia, osvedčil sa?
„Svoju robotu si robí zatiaľ dobre. Všetky príspevky, ktoré urobil doteraz, urobil profesionálne, komunikuje, diskutuje o nich. Ukazuje sa, že aj Marián Kardoš je vďačný za to, že dostal príležitosť."
Určite bude každý vďačný za druhú šancu. Je otázne, či treba tú druhú šancu každému dať. Váš kolega z IVO Grigorij Mesežnikov k tomu povedal: „Prekvapilo ma to, a nie veľmi príjemne. Kardošove príspevky počas spolupráce z médiami blízkymi HZDS ho diskvalifikujú na to, aby v zmenených podmienkach pracoval vo verejnoprávnej televízii." Čo vy na to?
„Grigorijovi nebudem brať jeho názor. Ja som si sám povedal, že moja výzva ísť do STV znamená istým spôsobom aj isté zmierenie. Možno mi nebudete veriť, ale ja som vo chvíli, keď som Kardoša prijímal, vedel, že bol hovorcom HZDS a nevnímal som ho ako bývalého hovorcu Horizontu."
Je teda pre spravodajstvo prínosom?
„Minimálne mu neubližuje ani ho neohrozuje."
Na jednej strane hovoríte o zatraktívnení spravodajstva, na druhej strane presadzujete líniu nekauzálnej žurnalistiky. Ide to dokopy s cieľom byť konkurencieschopný s inými televíziami?
„Nemyslím, že je v tom rozpor. Chceme byť sledovaní, a teda mienkotvorní. Treba si uvedomiť, že naraz robíme reformu, pripravujeme nové vysielanie a zároveň vysielame."
Vy sám ste si zobrali na plecia dve funkcie, keď okrem riaditeľovania šéfujete spravodajstvu.
Už čoskoro sa to zmení. STV by podľa mňa nemala byť kauzálnou televíziou, nemala by prinášať tie isté informácie ako ďalšie médiá. Mala by posúvať témy dopredu a mať informácie, ktoré nemajú iné televízie."
Zatiaľ sa to nedarí.
„Nedarí úplne. Tvrdím, že slovenská žurnalistika je v zlom stave. A ešte nejaký čas bude trvať, kým sa aj v STV bude inak pristupovať k tvorbe príspevkov, témam, to je beh na dlhú trať."
Napriek tomu sa to spravodajstvo zdá opatrné.
„Úprimne poviem, že pre mňa je v tejto chvíli dôležitý štart, ktorý má priniesť aj novú úroveň spravodajstva. Štartom bude 1. január. V tejto chvíli je to spravodajstvo robené profesionálne. A vlastne si nemyslím, že by bolo opatrné, podľa mňa je v poriadku."
Komerčným ťahom je vaša nedeľňajšia relácia Odpovede z obrazovky. Prečo ste ten formát zaviedli?
„Som presvedčený, že musí existovať komunikácia s divákom. Moje odpovede z obrazovky nie sú reflexiou na politickú situáciu v krajine, vysvetľujem len televíznu prácu a jej chod. Sledovanosť relácie v tom čase je obrovská, pozerá ju vždy viac než 300-tisíc ľudí."
Vladimíra Železného obviňovali, že má podobnú reláciu ako prípravu na vstup do politiky, kde aj ako senátor vstúpil. Niektorí členovia Rady STV to tak hodnotia aj vo vašom prípade. Môže to tak byť?
„Je to nezmysel."
Zachováte ju napriek protestom rady?
„Určite, momentálne na jej zrušenie nevidím nijaký dôvod, minimálne počas reformy tá relácia zostane v tejto podobe."
Hovorí sa, že na post riaditeľa STV vás posúval aj Kmotrík, spolumajiteľ Joj? A že to teraz ľutuje? Čo myslíte prečo? Považoval vás za manipulovateľného?
„To nebudem komentovať. Ale všetci, ktorí so mnou prišli do kontaktu, vedia, že nie som manipulovateľný. Že si držím isté hodnoty a princípy a za žiadnych okolností z nich nemienim ustúpiť."
Akým šéfom bol Železný? Aký je to človek?
„Veľmi vzdelaný, veľmi tvrdý na seba aj ostatných. Človek, ktorého nemožno oklamať sladkými rečami. Veľmi pozorne počúva a vytvára si o vás názor. Hovoriť a pracovať s doktorom Železným znamená profesionalitu. Ak je s vašou prácou nespokojný, profesionálne ste uňho skončili."
Prečo ho všetci vrátane vás striktne oslovujú doktor? Nie je v tom servilita?
„Nie, skôr zvyk a prirodzený rešpekt k jeho vzdelaniu a vedomostiam."
Ste s ním v kontakte aj potom, ako odišiel z mediálneho prostredia?
„Veľmi dlho sme sa nevideli, telefonovali sme si až teraz, keď sa oženil. Takže som mu zablahoželal."
Boli ste aj hovorcom Kresánka, viete, čo je s ním?
„Viem, že píše nejakú knihu, viem, že je to človek, ktorý má fantasticky zmapované Slovensko. Rád by som niekedy nakrútil film o Slovensku s pánom Kresánkom ako scenáristom. Pozná tradície Slovenska a regiónov."
Uvítali by ste ako prezidenta Martina Bútoru, ktorý bol tiež vaším kolegom v IVO?
„Martin Bútora je vzdelaný muž a držím mu palce v súkromí, ale vyjadrovať sa k prezidentským voľbám nemienim a nebudem."
V ktorom prostredí ste sa cítili lepšie - medzi intelektuálmi alebo medzi politikmi?
„Nežijem každý deň s politikmi, žil som s nimi kvôli zákonu. Dobre sa cítim medzi mladými manažérmi, ktorí riadia banky, významné firmy. Títo ľudia dokážu počúvať argumenty. Dobre som sa cítil aj medzi intelektuálmi, aj keď musím povedať, že intelektuáli, umelci, tvorcovia menej vnímajú ekonomickú realitu. Poviem to na príklade takzvaného sporu s umelcami a hercami. Žiadali, aby im STV dávala 20 percent peňazí na tvorbu, čo by však mohlo zlikvidovať tú inštitúciu ekonomicky. V tomto je náš svet rozdielny. Hovorím - chcem slovenskú tvorbu, ale môžeme mať len to, na čo máme. Jeden z najvýznamnejších fínskych architektov povedal, že nikdy by nežiadal od svojho klienta niečo, čo by toho klienta zruinovalo, lebo sám by prišiel o džob. Keby to tvorcovia presadili, zlikvidovali by aj inštitúciu, aj seba, nemali by nič. V tomto štáte mi dlhodobo chýba kultúrna politika štátu a kompenzuje sa to Slovenskou televíziou. Ťarcha toho, čo by malo robiť ministerstvo kultúry, a nerobí to, sa chcela preniesť na STV."
Vy ste sa v kultúrnej obci tiež etablovali, hrali ste v skupine Bez ladu a skladu. Bolo to v roku 1985 obdobie revolty voči režimu?
„Nie, bola to úplne prirodzená túžba založiť si kapelu. Mišo Kaščák písal texty, my sme sa nestretávali s úmyslom boja proti komunistom. Ale ukázalo sa, že boľševikom to prekážalo."
Je to veľký skok v osobnom živote i v profesionálnej kariére. Zaskočil vás niekedy pocit moci?
„Snažím sa udržať nohami na zemi. Hovorím, že nemám moc - mám vplyv. Dosť veľký. Niekedy mám pocit, že na to tak trochu zabudnem, tak sa musím rýchlo otriasť, spamätať sa a vrátiť sa späť. Lebo si vždy uvedomujem, že táto funkcia je len dočasná, krátka, rád by som nechal za sebou normálny výsledok. Ale bol by som aj rád, keby ma ľudia vnímali tak ako vždy, ako normálneho človeka."
