Brusel 14. decembra (TASR) Summit EÚ, ktorý mal dať rozširujúcej sa únii prvú ústavu, stroskotal v sobotu na neprekonateľných rozdieloch v spore o spôsob rozhodovania.
TASR prináša prehľad otázok a odpovedí, ktoré sa vynorili v súvislosti s neúspešným summitom.
PREČO ROKOVANIA O ÚSTAVE STROSKOTALI?
Poľsko a Španielsko trvali na zachovaní hlasovacieho systému podľa Zmluvy z Nice, ktorý im dáva takmer rovnakú váhu ako dvojnásobne ľudnatejšiemu Nemecku (27 ku 29 hlasom), Nemecko a Francúzsko presadzovali návrh ústavy, ktorý počítal so zavedením jednoduchej dvojitej väčšiny štátov a obyvateľov. Váha ľudnatejším krajín by sa tak v porovnaní s Nice zvýšila.
ČO BUDE NASLEDOVAŤ?
Keďže summit sa nedohodol na ústave, únia bude naďalej fungovať podľa Zmluvy z Nice, ktorá začala platiť 1. februára 2003. Schválili ju v roku 2000 s cieľom pripraviť úniu na rozšírenie, okamžite sa však stala terčom kritiky pre svoje nedostatky. V máji 2004 dôjde k historickému rozšíreniu o desať krajín, vrátane Slovenska, nepodpíše sa však spoločná ústava.
Írske predsedníctvo, ktoré sa začne 1. januára 2004, bude mať za úlohu konzultovať s partnermi ďalší postup a na marcovom summite predložiť prvé návrhy, ako pokračovať. Švédsky premiér Göran Persson neočakáva obnovenie rokovaní o ústave na najvyššej úrovni skôr ako v roku 2005.
AKÉ DÔSLEDKY MÔŽE MAŤ KRACH SUMMITU PRE BUDÚCNOSŤ EÚ?
Únia sa po neúspechu rokovaní o ústave neocitla v právnom vákuu, jej fungovanie riadi Zmluva z Nice, ktorá však má mnoho nedostatkov a je zložitá. V 25-člennej únii sa bude rozhodovať rovnakým mechanizmom, ktorý už pri 15 krajinách často spôsobuje ochromenie jej činnosti.
Viaceré krajiny, najmä zakladajúce (Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Taliansko) sa zrejme pokúsia využiť možnosť "posilnenej spolupráce" a vo vnútri únie vytvoriť "jadro", ktoré bude pri integrácii v istých oblastiach postupovať rýchlejšie ako ostatní.
Tento zámer už avizovali Francúzsko, Nemecko či Belgicko. Môže tak vzniknúť dvoj- či viacrýchlostná Európa. Podľa premiéra Mikuláša Dzurindu by sa Slovensko malo k týmto krajinám pridať.
Okrem možného roztrieštenia EÚ na skupiny krajín je nedosiahnutie dohody zlým signálom pre obyvateľov kontinentu a zbabranou generálnou skúškou jej fungovania po rozšírení. Prvé dôležité rozhodnutie, o ktorá sa únia pokúšala v zložení 25 krajín, nebola schopná prijať.
NEDOSIAHOL SUMMIT VÔBEC NIČ?
Európski lídri tvrdia, že sa dohodli na 90 percentách európskej ústavy. Platí ale, že kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič, celá ústava je teda otvorená a termín pokračovania rokovaní vo hviezdach.
Summit ale schválil program oživenia hospodárskeho rastu v Európe, vytvorenie vojenskej plánovacej jednotky pre vedenie operácií nezávislých od NATO, rozdelil sídla desiatky špecializovaných agentúr, o ktorých sa členské krajiny hádali dva roky. Schválil tiež prvú bezpečnostnú stratégiu EÚ a Bulharsku a Rumunsku stanovil január 2007 ako cieľový dátum ich vstupu.
(spravodajca TASR Robert Sermek)
