Brusel 13. decembra (TASR) - Sen Európskej únie o vlastnej ústave sa zrejme na dlhý čas rozplynul. Summit v Bruseli, na ktorom mali lídri 25 krajín rozšírenj EÚ ústavu schváliť, dnes stroskotal na spôsobe hlasovania a rozhodovania v Rade ministrov.
Bohužiaľ, čo sa týka hlasovacieho systému, dohoda sa ukázala úplne nemožná. Rozdiely v stanoviskách dvoch táborov boli príliš vzdialené, aby sa ich podarilo preklenúť, povedal na záverečnej tlačovej konferencii taliansky premiér Silvio Berlusconi.
Poľsko a Španielsko neustúpili a naďalej trvali na zachovaní hlasovania podľa Zmluvy z Nice, kde sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou hlasov členských krajín. Podľa nej majú Madrid a Varšava 27 hlasov, zatiaľ čo štvorica väčších krajín, vrátane dvojnásobne ľudnatejšieho Nemecka, len 29.
Práve Nemecko spolu s Francúzskom zasa viedli tábor stúpencov prechodu na hlasovanie dvojitou väčšinou štátov a obyvateľov. Všetky kompromisné návrhy, ktoré pripravilo Taliansko, sa ukázali pre oba tábory ako neprijateľné.
Po sérií bilaterálnych rokovaní talianske predsedníctvo dospelo k záveru, že dohodu dnes nie je možné dosiahnuť a summit ukončilo. Írske predsedníctvo, ktoré sa začne 1. januára 2004, dostalo za úlohu konztultovať s partnermi ďalší postup a na marcovom summite predložiť prvé návrhy, ako pokračovať.
Znamená to, že sen únie dať svojim občanom pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu prvú ústavu, ktorá mala fungovanie únie zjednodušiť a nahradiť existujúce základné zmluvy jedným dokumentom, sa definitívne rozplynul.
Švédsky premiér Göran Persson predpovedal, že medzivládne rokovania o ústave sa neobnovia skôr ako v roku 2005. Zatiaľ bude únia, od mája 2004 už 25-členná, fungovať na základe toľko kritizovanej Zmluvy z Nice, ktorá vstúpila do platnosti začiatkom tohoto roku.
Európski lídri neskrývali po neúspechu svoje sklamanie, ubezpečovali ale, že to nezmamená krízu EÚ. Nie je správne pozerať sa na to apokalypticky, vyhlásil britský premiér Tony Blair. Máme inštitúcie, ktoré fungujú, pokračujeme s rozšírením, ktoré nastane 1. mája. Nie je to žiadna dráma či kríza s veľkým K, ubezpečoval francúzsky prezident Jacques Chirac.
Predseda Európskej komisie Romano Prodi označil neúspech summitu za tvrdú ranu, ale potvrdil svoje predchádzajúce stanovisko, je ton lepšie ako by bola zlá dohoda.
Sklamaný odchádza z Bruselu aj slovenský premiér Mikuláš Dzurinda, o to viac, že návrh ústavy bol pre Slovensko prijateľný. Ja som bol pripravený dohodu akceptovať, mal som pero pripravené, povedal premiér. Ostatní premiéri zo vstupujúcich krajín, s výnimkou Poľska, odchádzali zo summitu s podobnými pocitmi.
Po krachu rokovaní o ústave sa vynorili úvahy, že niektoré krajiny sa vydajú cestou užšej integrácie v rámci tzv. posilnenej spolupráce. Belgicko už před summitom avizovalo, že v prípade neúspechu bude presadzovať vytvorenie jadra vo vnútri únie.
Na užšiu integráciu skupín štátov vyzval francúzsky prezident Chirac. Podľa neho by to bolo motorom EÚ, nie vytváraním prvoradých a druhoradých členov. Ak k posilnenej spolupráci dôjde, Slovensko by sa podľa premiéra Dzurindu malo snažiť do nej zapojiť.
Pozorovatelia sa zhodujú, že krach ústavodarného summitu je pokračovaním čierneho roku EÚ, ktorý už priniesol ostré vnútorné spory okolo krízy v Iraku, narušenie vzťahov s USA či porušovanie rozpočtových pravidiel Nemeckom a Francúzskom či odmietnutie eura vo švédskom referende.
Nie je celkom jasné, čo sa stane s návrhom ústavy, ktorý 16 mesiacov pripravoval Konvent o budúcnosti EÚ a od októbra o ňom rokovali vlády členských štátov.
Hoci v únii platí, že kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič, prevláda názor, že pori obnovení rokovaní o ústave by sa EÚ nemala vracať ku všetkým otázkam, iba k spornému systému hlasovania. Mnohé veci, ktoré sme dohodli, sa nebudú znova otvárať, ubezpečoval Berlusconi.
Ústava, o ktorú sa únia snažila, mala nahradiť všetky doterajšie základné zmluvy. Okrem iného mala dať únii právnu subjektivitu, zjednodušiť jej legislatívu, vytvoriť post európskeho ministra zahraničných vecí, ustanoviť stále predsedníctvo Európskej rady. V prvom rade mala fungovanie únie sprehľadniť, zjednodušiť a priblížiť ju občanom.
(spravodajca TASR Robert Sermek) Upozornenie: TASR vydá k správe zvukový záznam
