stéme hlasovania, zavládla úplná nezhoda," povedal.
Pokračovanie medzivládnej konferencie, ktorá sa má dohodnúť na konečnom texte európskej ústavy, bude až v roku 2005 počas luxemburského predsedníctva. Po bruselskom pracovnom obede, na ktorom sa lídri únie definitívne dohodli na tom, že sa nedohodli, to oznámil švédsky premiér Göran Persson. "(Íri, ktorí sa ujmú predsedníctva v únii v januári 2004,) budú v marci budúceho roka informovať (o stave vyjednávaní o ústave). Ďalšie rokovania na najvyššej úrovni sa podľa mňa budú konať až za luxemburského predsedníctva," povedal Persson. Luxembursko bude predsedať únii v prvej polovici roku 2005.
Lídrom únie sa na bruselskom summite nepodarilo preklenúť rozpory najmä v otázke hlasovacích práv. Poľsko a Španielsko trvalo na zachovaní ustanovení zo Zmluvy z Nice, zatiaľ čo Nemecko a Francúzsko presadzovalo princíp takzvanej dvojitej väčšiny. Podľa ich návrhu by sa rozhodnutia únie prijímali väčšinou hlasov, zároveň by s nimi však museli súhlasiť štáty, v ktorých žije viac než 50 percent obyvateľov EÚ. Rozpory sa nepodarilo preklenúť ani talianskemu predsedníctvu, ktoré ponúklo viacero kompromisných návrhov.
Šesť zakladajúcich členov EÚ pripravuje návrh na hlbšiu integráciu, ktorá by bola otvorená aj ďalším záujemcom z radov členov EÚ. Na summite o tom informovali diplomati, ktorí si priali zostať v anonymite. Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko, ktoré v roku 1951 založili Európske spoločenstvo uhlia a ocele a v roku 1957 Európske hospodárske spoločenstvo, by mali návrh predložiť v najbližších dňoch.
