a budú zaoberať otázkami budúcej podoby ústavnej zmluvy EÚ, ktoré vyplynuli z diskusií v rámci medzivládnej konferencie. Pracovné zasadnutie medzivládnej konferencie, ktorá sa začala rokovaniami v Ríme začiatkom októbra 2003, bude pokračovať v piatok o 17.00 hod.
Pár dní pred začiatkom summitu zverejnilo predsedajúce Taliansko návrh kompromisného znenia budúcej ústavy. Ani nové znenie návrhu ústavy však všetky krajiny neuspokojilo. Rím napríklad nevypustil z textu návrh, aby sa členské štáty vzdali práva veta v oblasti zahraničnej a daňovej politiky. V návrhu zostala aj klauzula, podľa ktorej sa medzi hodnotami únie spomína "rešpektovanie ľudských práv, vrátane ľudí patriacich k
menšinám". Taliansko ho však nedoplnilo o národnostné menšiny, ako to pôvodne žiadala Budapešť.
Konvent ďalej navrhol znížiť počet hlasujúcich komisárov od roku 2009 z 20 (po vstupe z 25) na 15. To by znamenalo, že nie všetky štáty by mali svojho komisára. Návrh konventu počítal až s 15 ďalšími, ale nehlasujúcimi komisármi. Slovensko a ostatné menšie štáty však trvajú na tom, aby každý štát mal jedného komisára s plným hlasovacím právom.
Preambula ústavnej zmluvy sa odvoláva na európske kultúrne a duchovné dedičstvo, ale nespomína Boha ani kresťanstvo. Niektoré krajiny, ako napríklad Poľsko, Taliansko, Írsko a Španielsko, ale tiež Slovensko, sa zasadzujú za výslovnú mienku o náboženských koreňoch. Iné európske krajiny na čele s Francúzskom to odmietajú. Problém môže v budúcnosti nastať pri rokovaniach o vstupe Turecka, ktoré nie je kresťanskou krajinou.
Podľa konventu by Rada EÚ mala voliť na dva a pol roka prezidenta s možnosťou predĺženia funkčného obdobia na päť rokov. Minister zahraničných vecí by predsedal Rade ministrov pre zahraničné záležitosti. Ministri financií členských krajín by si spomedzi seba zvolili predsedu. Ostatným sektorovým radám by predsedal tím krajín (tri štáty na 18 mesiacov). V súčasnosti predsedníctvo v únii rotuje každých šesť mesiacov medzi jednotlivými členskými krajinami. Malé krajiny chcú pôvodný systém zachovať.
V budúcnosti by mal Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku reprezentovať minister zahraničných vecí EÚ. V jeho prípade by išlo o spojenie dvoch doterajších funkcií - súčasného vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a komisára pre vonkajšie vzťahy.
Zasadnutie Európskej rady, na ktorom sa Dzurinda zúčastní v sobotu dopoludnia, by sa malo zaoberať Iniciatívou pre hospodársky rast a rozhodnutiami o tzv. štartovacích programoch infraštruktúrnych projektov. Pôjde predovšetkým o investície do dvoch oblastí - transeurópske infraštruktúrne siete (vrátane dopravných, telekomunikačných a energetických) a výskum, vývoj a inovácie. Európska rada by v súvislosti s úlohami vytýčenými v Seville, Solúne a Bruseli mala tiež vyhodnotiť pokrok v oblasti azylovej, migračnej a hraničnej politiky, vrátane vytvorenia Agentúry pre manažment vonkajších hraníc.
Zámerom predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu je prezentovať stanoviská Slovenska k návrhu ústavnej zmluvy, potvrdiť pripravenosť SR spolupodieľať sa na efektívnom fungovaní rozšírenej únie a informovať účastníkov summitu o prijímaných rozhodnutiach vlády SR v tejto oblasti.
Európska rada je vrcholným orgánom EÚ, v rámci ktorého sa niekoľkokrát ročne schádzajú hlavy štátov a vlád členských krajín EÚ za účasti ministrov zahraničných vecí a predsedu Európskej komisie (EK). Rada určuje základné smerovanie Európskej únie, stimuluje významné politické iniciatívy na najvyššej úrovni a rieši prípadné otvorené otázky zásadného charakteru medzi členskými štátmi únie.
