itom USA obvinili z opätovného prehlbovania transatlantických rozporov. "Rozhodnutie Spojených štátov je svojvoľné a výnimočne neprínosné," vyhlásil komisár EÚ pre zahraničné záležitosti Chris Patten. "Mali by sme sa snažiť o zbližovanie ľudí a nie o ich rozdeľovanie."
Európska komisia, ktorá riadi obchodnú politiku bloku uviedla, že prešetrí, či americký zákaz na projekty v cene 18,6 miliárd USD nie je v rozpore s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. "Práve vo chvíli, keď existuje všeobecná zhoda v tom, že by medzinárodná komunita mala spolupracovať pri rekonštrukcii Iraku a vytvoriť tam stabilnú a prosperujúcu demokratickú spoločnosť, sa návrat k starým rozkolom a sporom nezdá byť najkonštruktívnejším riešením," vyhlásil Patten.
Nemecko, Rusko a Francúzsko, ktoré nesúhlasili s útokom USA na Irak bez mandátu OSN, reagovali na americké rozhodnutie dosť ostro. Rozhodnutie oznámil v utorok tajomník amerického ministerstva obrany Paul Wolfowitz so slovami, že je potrebné obmedziť konkurenciu pri prvých irackých kontraktoch "v záujme ochrany základných bezpečnostných záujmov Spojených štátov". Biely dom svoje rozhodnutie obhajoval argumentom, že ide o vyjadrenie vďaky krajinám, ktoré sa rozhodli do Iraku vyslať svojich vojakov a poskytnúť pomoc pri rekonštrukcii krajiny.
Podľa Pattena americký krok dokazuje potrebu trvania 15-členného bloku na vytvorení spoločného fondu pod správou OSN a Svetovej banky, prostredníctvom ktorého by mala do Iraku prúdiť humanitárna pomoc.
