zovaný pre spravodajskú sieť BNS news zistil, že takmer 58 percent obyvateľov krajiny si želá Paksasov odchod kvôli škandálu, ktorý Litvu silne poškodil len niekoľko mesiacov pred vstupom krajiny do EÚ a NATO. 38,5 percenta opýtaných si naopak myslí, že by mal súčasný prezident zotrvať vo funkcii a 4,2 percenta nevedelo na otázku odpovedať.
Paksas, ktorého opozícia obviňuje z pravicového populizmu, sa dostal do centra škandálu po správe spravodajských služieb, že jeho úrad a niektorí jeho poradcovia sú napojení na ruský organizovaný zločin. Správa mala za následok spustenie parlamentného vyšetrovania, vypuknutie masových demonštrácií a politický chaos v krajine. Obvinenia tiež zvýšili obavy, že Litva sa po vstupe do EÚ môže stať vstupnou bránou pre nelegálne aktivity na území rozšírenej únie.
Bývalý letecký akrobat Paksas všetky obvinenia poprel a odmietol sa podvoliť nátlaku na jeho odstúpenie. Podľa analytikov škandál môže zmeniť povesť Litvy ako úspešnej post-sovietskej krajiny na frašku. Paksas však naďalej môže počítať s podporou voličov, ktorí považujú útoky proti prezidentovi za zorganizované politickou elitou, ktorej stojí ľudový prezident v ceste. Parlamentné vyšetrovanie dospelo k záveru, že Paksas predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť krajiny, pričom osobne zodpovedá za únik citlivých informácií zo svojho úradu. Otvorila sa tak cesta k zdĺhavému procesu odvolávania prezidenta, ktorý sa má začať na budúci týždeň.
Paksas vyhral januárové voľby po nekonkrétnych prísľuboch o zlepšení situácie pre všetkých, čím si získal hlasy mnohých, ktorým sa počas prechodu krajiny od komunizmu k demokracii životná úroveň znížila.
