pustili od svojich požiadaviek na zotrvanie pri systéme dohodnutom v roku 2000 na summite v Nice.
Tri dni pred rozhodujúcim summitom EÚ v Bruseli francúzsky prezident Jacques Chirac a nemecký kancelár Gerhard Schröder, uistení podporou predsedajúcej krajiny únie Talianska, uviedli, že nová smernica pre rozšírený blok musí spĺňať ich podmienky. "Neviem si jednoducho predstaviť, že jedna alebo dve krajiny môžu blokovať vývoj, ktorý chcú ostatní," uviedol Chirac po boku Schrödera po rozhovoroch v Elyzejskom paláci. "Kancelár ani ja nebudeme súhlasiť so zmluvou za každú cenu. Chceme zmluvu, ktorá odráža naše plány pre budúcu Európu," uviedol pred novinármi vyzývajúc Španielsko a Poľsko, aby "urobili gesto" pri rokovaniach, ktoré, ako sa zdá, budú ukončené až na poslednú chvíľu.
Nová ústava má zabezpečiť fungovanie únie aj po jej rozšírení sa 1. mája 2004 z terajších 15 na 25 členov. Podľa diplomatov je španielsky premiér José María Aznar osamotený vo svojom postoji odmietania každej zmeny v hlasovacom systéme EÚ, ktorý priznáva Madridu, a neskôr aj Varšave, taký počet hlasov, ktorý je v nepomere s ich počtom obyvateľstva. Poľsko prejavilo náznaky ustúpiť smerom k možnému kompromisu, ktorý by v podstate akceptoval reformu pri hlasovaniach. Tá by však bola realizovaná možno až v roku 2012 alebo 2014, uviedli diplomati.
