Maďarská dôchodková reforma sa začala rozdelením štátneho a kapitálového dôchodkového poistenia v roku 1998. Obrovský dôraz však zostal na štátnom, výlučne priebežnom poistení, do ktorého politici v Maďarsku radi vstupujú a využívajú ho na populistické ciele.
Občan má na výber z niekoľkých kombinácií podľa toho, ako si predstavuje svoj život v dôchodku. Ak zostane len „štátnym" poistencom, platí 8-percentný odvod zo všetkých zdaniteľných príjmov a výšku jeho dôchodku určuje vláda uznesením. Zamestnávateľ za neho platí od roku 2002 osemnásťpercentný odvod. Všetky odvody sa odpisujú zo základu dane.
Pokiaľ vstúpi do kombinovaného systému, stáva sa podielnikom penzijného fondu. Tri štvrtiny dôchodku bude dostávať z priebežného štátneho fondu a 25 percent od súkromného penzijného fondu. Odvody zamestnávateľov sú také isté (18 percent), poistenec platí do priebežného štátneho fondu 2 percentá zo zdaniteľných príjmov, 6 percent platí vo forme „členského" priamo penzijnému fondu, bez sprostredkovania štátnou poisťovňou. Z týchto ôsmich percent odpisuje občan zo základu dane 25 percent.
Výhodou maďarského modelu oproti slovenskému je, že peniaze na osobných účtoch sú skutočne súkromné, pokrývajú však len tretinu dôchodku. Zvyšok je štátny, pokrýva až 75 percent dôchodku, a politici tak majú výrazné právomoci rozhodovať o dôchodkovom systéme. Do prvého piliera radi populisticky vstupujú. Vo volebnom roku 2002 ho využila aj odchádzajúca aj nová vláda a zvýšenie dôchodkov spôsobilo obrovské zvýšenie deficitu systému. Odchádzajúci premiér Viktor Orbán zvýšil dôchodky pred voľbami a prichádzajúci Péter Medgyessy splnil zase predvolebné sľuby po nástupe do funkcie.
Výplata dôchodkov v priebežnom fonde sa nelíši od slovenského modelu. Poistenec si môže nechať vyplatiť svoje ušetrené peniaze vrátane prírastkov v jednej sume alebo si stanoviť výplatu dôchodkovej renty do konca života (v tom prípade, ak na druhý deň zomrie, dediči nemajú nárok na jeho ušetrené peniaze). Môže si stanoviť garantovanú výplatu na stanovený čas, ak zomrie, rentu bude dostávať podielnikom určená osoba až do vypršania garantovanej doby. A napokon sa môže rozhodnúť pre vyplácanie niekoľkým určeným osobám až do ich dožitia. Tento model pripomína komerčné životné poistenia, nepodobá sa na slovenský kapitalizačný pilier.
Doplnkové dôchodkové poistenie ako poistný produkt existuje v Maďarsku podobne ako na Slovensku, platby však nemôže robiť zamestnávateľ a platba sa neodpočítava z daňového základu.
Vzhľadom na to, že daňový základ je v Maďarsku širší a vypočítava sa odlišným spôsobom, 26-percentný odvod nie je porovnateľný so slovenskými odvodmi. V Maďarsku je o poznanie vyšší.
ATTILA LOVÁSZ
