Londýn 3. decembra (TASR) - Rozhodnutiu Moskvy neratifikovať medzinárodnú zmluvu o znižovaní emisií skleníkových plynov, tzv. protokol z Kjóta, sa dnes obšírne venuje britský denník Independent.
Podľa tohto denníka je to kolaps celého mechanizmu, ktorý vymysleli tisíce odborníkov z viac než 150 krajín a ktorý mal byť zbraňou v boji s najväčšou svetovou hrozbou - globálnym otepľovaním.
Od decembra 1997, keď protokol vznikol, ho ratifikovalo 120 krajín. Jeho osud však visel na vlásku od marca 2001, keď americký prezident George W. Bush - naftársky syn naftárskeho otca - rozhodol, že USA sa k zmluve nepripoja, údajne aj kvôli tomu, že protokol by ohrozil ich ekonomický rast.
Independent cituje správu OSN, ktorá upozorňuje, že v dôsledku globálneho otepľovania zmiznú z Európy mnohé známe lyžiarske oblasti. Kým dnes pociťujú následky otepľovania nižšie položené strediská v Taliansku, Rakúsku a Nemecku, čoskoro bude nedostatok snehu aj vo vyšších polohách vo Švajčiarsku.
Financial Times v komentári pripomínajú, že aj napriek ruskému a americkému odmietnutiu zostáva Kjótsky protokol jedinou medzinárodnou odpoveďou na hrozbu globálneho otepľovania. Rusi podľa týchto novín nasledovali americký príklad, iné štáty však od Kjótskeho protokolu ustúpiť nemienia.
Európska únia, ktorú tvorí najväčší blok priemyslových štátov, signatárov protokolu, už oznámila, že bude túto zmluvu ďalej dodržiavať. Nebude to jednoduché. Niekoľko štátov únie zrejme bude mať problémy vtesnať sa do limitov emisií, ktoré sú stanovené pre rok 2008.
Navyše, až o rok začne platiť samostatný európsky systém pre kontrolu emisií, stúpne cena elektriny v Európe a znovu sa vynoria otázky o schopnosti obstáť v medzinárodnej súťaži. Podľa Financial Times sa ale niečo robiť musí. Tohoročné mimoriadne horúce leto všetkým ukázalo, aký akútny je problém globálneho otepľovania.