tskeho protokolu do platnosti pritom závisí od Ruska, keďže Spojené štáty od jeho podpisu odstúpili v roku 2001. "Kjótsky protokol závažne obmedzuje ekonomický rast v Rusku," uviedol Andrej Illarionov, poradca prezidenta Vladimira Putina v ekonomických otázkach na stretnutí s novinármi v Moskve.
Ako ďalej povedal, v súčasnej podobe ho Rusko nemôže ratifikovať. Nešpecifikoval pritom zmeny, ktoré by mohli znamenať schválenie protokolu v ruskom parlamente. Spojené národy, ktoré zastrešujú konferenciu o ovzduší za účasti predstaviteľov 180 štátov sveta v dňoch 1. až 12. decembra v talianskom Miláne a vypracovali detaily protokolu, na vyjadrenie poradcu reagovali, že postoj jedného ruského zástupcu ešte neznamená odmietnutie Moskvy. Illarionov je známy svojim skepticizmom k protokolu.
Environmentalisti odmietli vyjadrenia ako predvolebné reči pred nedeľnými voľbami do ruskej Dumy, ktorá má formálne posledné slovo o Kjótskom protokole v Rusku. "Aj keď Illarionovov názor znie v ušiach americkej administratívy ako lahodná hudba, je priskoro oznámiť úmrtné oznámenie Kjótskeho protokolu," uviedol Stephen Guilbeault z organizácie Greenpeace.
Rusko je pritom kľúčovou krajinou, pretože Kjótsky protokol môže vstúpiť do platnosti len v prípade, že ho ratifikujú rozvinuté štáty zodpovedajúce za 55 percent emisií oxidu uhličitého. Doteraz sa v rámci Kjótskeho protokolu zhromaždilo 44 percent, pričom rozhodujúcich je 17 percent Ruska. Spojené štáty, svetový znečisťovateľ číslo jeden, zodpovedá za 36 percent emisií, odmietli však protokol ratifikovať.
V rámci 15-člennej Európskej únie sa zatiaľ iba Švédsko a Veľká Británia približujú k splneniu kjótskych cieľov, uviedla Európska komisia. Cieľom protokolu je znížiť emisie plynov ako oxid uhličitý pochádzajúcich hlavne z elektrární a automobilov, považovaných za vinníka úbytku chemickej clony planéty a zvyšovania globálnych teplôt. EÚ súhlasila znížiť emisie o 8 percent pod úroveň roku 1990 do obdobia 2008 až 2012. V rebríčku EÚ je na spodnej priečke Španielsko, podobne aj Dánsko, Rakúsko, Belgicko a Írsko.
EÚ pritom patrí k hlavným zástancom Kjóta spolu s Japonskom, ktoré globálne otepľovanie považuje za príčinu častých katastrof akými sú vlny horúčav, povodní alebo tornád a tiež topenia ľadovcov, ktoré môžu zvyšovať hladiny mora. "Pokým sa neurobí viac, EÚ ako celok a väčšina jej členských štátov nesplní ciele Kjóta. Je to vážne. Čas letí," uviedla komisárka EÚ pre životné prostredie Margot Wallströmová, ktorá písomne vyzvala členské krajiny, aby prijali v tejto oblasti nové opatrenia.
V Miláne oficiálni predstavitelia odmietli Illarionovov skepticizmus. "Je to významný poradca prezidenta, nie je to formálne odmietnutie, ako v prípade USA," uviedol Michael Williams, hovorca OSN pre klimatické rokovania. "Naďalej sme optimistickí, že Rusko...ratifikuje." Pred dvoma mesiacmi Putin odstúpil od predchádzajúceho sľubu, že Moskva čoskoro bude protokol ratifikovať. Povedal, že teplejšie podnebie môže byť užitočné pre ruských farmárov a môže pomôcť ľuďom ušetriť peniaze na kožuchy.
