ordskú univerzitu a konal sa zároveň s prieskumom počúvanosti zahraničného vysielania BBC.
Prieskum verejnej mienky, ktorý uskutočnili irackí absolventi univerzít vyškolení na túto prácu, odhaľuje zrejmé a menej zrejmé charakteristiky ľudskej povahy - jej zložitosť a protirečenia. Na otázku, čo najlepšie a čo najhoršie sa stalo za uplynulý rok v ich krajine drvivá väčšina Iračanov odpovedala, že to bol koniec režimu Saddáma Husajna na jednej strane a vojna, bombardovanie a porážka na strane druhej. V uplynulých 12 mesiacoch si väčšina želala mier a stabilitu a najviac sa obávala nebezpečenstva, chaosu a občianskej vojny. Na otázku, aký druh vlády teraz Irak potrebuje, 90 percent respondentov odpovedalo, že by to mala byť iracká demokracia. Väčšina nesúhlasila s tvrdením, že demokracia je iba pre Západniarov, a že v Iraku nebude fungovať.
Vyše dve tretiny však zároveň chcú silného vodcu, asi 61 percent súhlasí s tým, že vo vláde by mali byť najmä náboženskí predstavitelia, a takmer nik nie je za to, aby americko-britské okupačné úrady aj naďalej hrali v Iraku nejakú úlohu. Zo všetkých irackých inštitúcií Iračania najviac dôverujú náboženským predstaviteľom, no na otázku, čo najlepšie by sa mohlo prihodiť na budúci rok, menej ako jedno percento odpovedalo, že by to malo byť vytvorenie islamskej vlády. Opýtaní sa tiež domnievajú, že sami rozhodujú o svojom živote a výsledky prieskumu naznačujú, že v medzinárodnom kontexte Iračania nie sú nijako obzvlášť nespokojní.
