a, ktorí sa zišli v talianskom Miláne s cieľom dohodnúť sa na detailoch dohody, však svoju pozornosť upriamili na ďalšieho kľúčového producenta skleníkových plynov - Rusko, pričom vyjadrili nádej, že Moskva protokol podpíše.
Spojené štáty, ktoré od Kjótskeho protokolu odstúpili v roku 2001, argumentujú, že iba podporovanie novodobých technológií na získavanie energie predstavuje "prijateľnú a z hľadiska nákladov účinnú možnosť" obmedzovania emisií plynov, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie planéty. "Kjótsky protokol je nerealistická a čoraz tesnejšia zvieracia kazajka, obmedzujúca spotrebu energie," napísala v článku pre Financial Times štátna tajomníčka amerického ministerstva zahraničných vecí pre globálne záležitosti Paula Dobriansky.
Ministrom z krajín Kjótskeho protokolu, ktorí sa zišli v Miláne, aby dali rokovaniam o protokole nový impulz, však oveľa viac na srdci ležalo Rusko, pričom vyjadrili nádej, že Moskva na budúci rok dohodu podpíše. Ratifikácia Kjótskeho protokolu Ruskom by znamenala, že protokol by splnil svoj účel, pretože by reprezentoval 55 percent svetových emisií skleníkových plynov. "Väčšina zúčastnených strán dúfa, že Rusko splní svoje záväzky," uviedol v tejto súvislosti maďarský minister životného prostredia Miklos Persanyi, ktorý bol poverený funkciou predsedať rokovaniam na budúci rok. "Sľúbili to zodpovední politici Ruskej republiky," dodal.
Aj Čína, Francúzsko a rozvojové krajiny v pondelok naliehali na Rusko, aby protokol ratifikovalo. Rusko sa však o svojich zámeroch v tejto otázke nevyjadruje a analytici ani neočakávajú, že by definitívne rozhodnutie učinilo skôr, než po budúcoročných prezidentských voľbách.
