"Je síce dobré, keď vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Javier Solana a generálny tajomník NATO George Robertson varujú pred opätovným posilňovaním nacionalizmu v Srbsku," povedal Živkovič pre dnešné vydanie novín Berliner Zeitung. Podiel viny na tom však má aj Západ svojim rigidným postojom v otázke približovania k EÚ alebo prijatia do programu NATO Partnerstvo za mier.
Vlani sa Západ správal k demokratickej vláde v Belehrade úplne inak. "Zrazu sa tvária, ako keby sme to neboli my, ktorí zvrhli Miloševiča, ako keby sme ho nevydali haagskemu tribunálu, ako keby sme sa nepokúšali riešiť problémy v Kosove. Zdá sa, akoby sme sa zrazu stali akýmisi darebákmi, ktorí s tým nemali nič do činenia," vyhlásil Živkovič.
Nemecko spod svojej kritiky premiér vyňal. Získal totiž dojem, že Berlín má v rámci EÚ najviac pochopenia pre problémy jeho krajiny.
Belehrad podľa Živkoviča nepociťuje žiadne účinky paktu stability pre Balkán. Na vine sú okrem iného nevyjasnené kompetencie množstva splnomocnencov rôznych inštitúcií. Srbský premiér odmietol obvinenia, že jeho krajina dostatočne nespolupracuje s haagskym tribunálom: "Uvedomujeme si naše medzinárodné záväzky a to sme aj dokázali."
Živkovič ostro kritizoval postoj medzinárodného spoločenstva k riešeniu kosovskej otázky. Myslí si, že si neplní "ani tú najmenšiu časť" svojich záväzkov, ktoré sú zakotvené v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN číslo 1244.
Situácia v Kosove je stále nestabilná. V ostatných štyroch rokoch tu napriek protektorátu zahynulo 2500 Srbov a ďalších nealbáncov. Riešenie problému je naďalej v nedohľadne. Dialóg strán konfliktu, ktorý sa začal nedávno vo Viedni, je monológom. Najväčší problém je, že srbská vláda nemá žiadny vplyv na riešenie konfliktu a Belehradu nezostáva nič iné, iba čakať, konštatoval Živkovič.
