FOTO SME PAVOL FUNTÁL
V osemdesiatych rokoch bol poslancom Federálneho zhromaždenia ČSSR, bol námestníkom ministra, riadil závody spotrebnej elektroniky Tesla v Československu, šéfoval Komisii pre dohľad nad vyšetrovaním udalostí z Národnej triedy 17. novembra, bol ministrom obrany, teraz vedie Kanceláriu prezidenta republiky. Rozhovor poskytuje v piatok poobede a podvečer ešte zvoláva svojich ľudí na porady. JOZEF STANK uprednostnil vo svojom živote profesiu a profesionalitu. Pred prednesením správy o stave spoločnosti Rudolfom Schusterom sme ho požiadali o rozhovor o prezidentovi, o sebe, aj o krajine.
V stredu prezident Schuster ocenil svojho lekára Samselyho. Ocenenie, ktoré dostal, si zaviedol Rudolf Schuster po nástupe do úradu. Ako hodnotíte to, že odmeňuje svojich spolupracovníkov?
„Toto ocenenie majú predovšetkým mnohé domáce aj zahraničné vysokopostavené osobnosti, ktoré sa nejakým spôsobom pričinili o dobré vzťahy so Slovenskom alebo o rozvoj našej krajiny. Z prezidentových spolupracovníkov je medzi všetkými ocenenými asi päť."
Do akej miery prezidentovi odporúčate či neodporúčate urobiť niektoré kroky?
(smiech.) „To je už veľmi z našej kuchyne. Prezident má vždy záujem o názory zo svojho blízkeho okolia, aj o názory externých poradcov na udalosti. Nie vždy sa s nimi stotožní. Pozorne však počúva, čo mu kancelária pripravuje a veľmi podrobne číta všetky podklady. Hlavným korektívom sú však občania. Pravidelne sa s nimi pri rôznych príležitostiach stretáva."
Vraj sa stáva, že pri menej významných rozhodnutiach si prezident vypočuje niekoľko rôznych názorov a potom nahnevane povie: Tak si urobte po svojom. Je to pravda?
„Vo vzťahu kancelária prezident sa to stať nemôže. My pripravujeme podklady pre jeho rozhodnutia. Niektoré otázky sú predmetom širších diskusií, ale nič nie je čiernobiele. Jedno z veľmi ťažkých bolo rozhodnutie pána prezidenta o vrátení interrupčného zákona, a to aj z hľadiska politického. Napriek tomu to urobil. Veľmi si necháva záležať na tom, aby sa takpovediac nenarušila integrita jeho osobnosti. Často hovorí: Ja už iný nebudem, ja som stále rovnaký."
Komentátori zaznamenali za posledný rok miernu zmenu v jeho správaní, popri kritike nájdu už aj pozitívny posun v jeho činoch. Možno to pripísať obmene jeho najužšieho pracovného tímu?
„Nepoznal som detailne fungovanie kancelárie prezidenta, než som sem prišiel. Od môjho nástupu máme každý deň porady, stále si vymieňame názory, radíme sa s externými poradcami, prišlo viac nových ľudí. Usilujeme sa, aby pán prezident dostal čo najkomplexnejšie informácie a aby kancelária fungovala ako tím spolupracovníkov. Pokiaľ viem, prezident bol vždy náročný na seba aj na spolupracovníkov, vyžaduje kvalitu a profesionalitu."
Nezmenil prezident svoje správanie aj preto, lebo možno uvažuje opäť o kandidovaní?
„Toto určite vylučujem. Mnohokrát mohol urobiť takzvané populistickejšie rozhodnutie, neurobil ho, lebo by zradil seba samého, svoje svedomie. Špeciálne to tak bolo napríklad pri spomínanom interrupčnom zákone, počas irackej krízy či pri obhajobe vstupu do NATO."
Vám sa pripisuje vplyv minimálne v správaní prezidenta v kauzách súvisiacich s premiérovou skupinkou. Boli ste v tých veciach jeho radcom?
„Určite som mu aj ja dával informácie a stanoviská. Prezident so mnou hovorí každý deň a vždy aj o aktuálnych vnútropolitických otázkach. Je mnoho ďalších ľudí, s ktorými diskutuje."
Aký je váš osobný názor na tieto kauzy? Na kauzu skupinka, na vyjadrenie správy SIS, že Miloš Žiak je Žid a jeho žena ruská Židovka, na odvolanie Jána Mojžiša a odvolanie Ivana Šimka?
„Keď narážate na tajnú správu, môžem povedať len všeobecne, že je nevhodná na kvalifikované rozhodovanie. Naša spoločnosť prechádza zložitou transformáciou, to všetci vidíme na každom kroku. Súčasťou tohto procesu, ktorý sprevádza kolosálna zmena vlastníckych vzťahov, je aj to, aby sa do vedenia politických strán a vedenia štátu dostali ľudia, ktorí skutočne chápu politiku ako službu. Nie ako prostriedok na ovládnutie národa. Keď minister Palko hovoril v televízii Markíza o tom, že naša spoločnosť sa začína deliť na tých, ktorí sa skutočne usilujú o poctivé ponímanie politiky, zdravé podnikanie, statočný život podľa zákona, a na tých, ktorí pohŕdajú zákonom a morálkou, ktorým je statočnosť, pracovitosť a poctivosť iba na smiech, pretože sa ľahko dostali k veľkým majetkom mal pravdu. Toto je základná diskusia, ktorá sa nemôže skončiť ani platformou. Ktorá bude ďalej pokračovať vo všetkých stranách a inštitúciách. Keď je niekto bohatý, tak by mal byť šikovný, schopný, pracovitý a svojím spôsobom mimoriadny. A nie najväčší podvodník. Keď je niekto postavený na čelo, mal by byť príkladom a mali by sme byť všetci hrdí, že ho tam máme. Platí, že moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. Som rád, že v tomto procese sa pán prezident Schuster jednoznačne postavil na stranu, kde si myslím, že má stáť hlava štátu."
Na stranu toho, koho tá moc neskorumpovala?
„Na stranu svedomia, poctivosti, statočnosti, odvahy a zákona."
Ivan Šimko sa stal hneď externým poradcom prezidenta, Ján Mojžiš dostal takú ponuku. V tých rozhodnutiach tiež možno hľadať váš rukopis?
„Toto všetko sú rozhodnutia prezidenta. My mu môžeme radiť a odporúčať, ale zodpovednosť za rozhodnutie berie on. Ivan Šimko je podľa mňa statočný človek, ja som ho tak poznal ako svojho nástupcu vo funkcii, ale aj predtým, keď sme boli spolu vo vláde. Tento názor som povedal aj pánu prezidentovi. On si vypočul aj mnohé iné názory, ktoré o Šimkovi možno nehovorili tak priaznivo. Pokiaľ ide o pána Mojžiša, s ním má kancelária uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, nechali sme si uňho urobiť analýzu k pripravovanej novele zákona o ochrane utajovaných skutočností. Potrebovali sme vedieť, ako vyzerá ochrana utajovaných skutočností vo vybraných krajinách NATO. Zadali sme to Mojžišovi, pretože si myslíme, že je kvalifikovaný na takúto úlohu."
Dostali sa tie udalosti aj do správy o stave republiky, ktorú prezident prednesie v parlamente tento týždeň?
„Pán prezident sa nepochybne zmieni aj o témach, ktoré charakterizujú politickú scénu, aj o problematike zatiaľ málo účinného boja s korupciou. Napokon, vždy sa k nej vyjadroval, bolo by zvláštne, keby ju teraz nespomenul, ten problém sa nevyriešil."
Vy ste boli známy ako rovnako činorodý muž, porovnateľný so Schusterom. Teraz však nemáte výkonné právomoci, vyhovuje vám pozícia muža v pozadí?
„Chvíľu som si na tú pozíciu musel zvykať. Je odlišná od toho, čo som robil ešte pred rokom vo funkcii ministra obrany. Postupne sa ukázalo, že zostávam v kontakte jednak s ministerstvom obrany, ktoré mi prirástlo k srdcu cez prezidenta ako hlavného veliteľa, aj s veľkou politikou. K otázke nie, neprekáža mi to a ani nemám ambície zastávať vedúcu politickú pozíciu. Ani ministerstvo obrany som nechápal ako politickú funkciu, skôr ako odbornú."
Boli ste známy aj ako prísny šéf, aj na poste kancelára si rád ľudí takpovediac vychutnávate, zvlášť, ak si nie sú istí v profesionálnych otázkach. Je to tak?
„Nemám rád a nikdy som nerobil personálne zmeny na základe kolektívnych obvinení, že títo sú mečiarovci a títo zasa takí a takí. Vyžadujem prácu podľa náplne a pracovného zaradenia. Tam dokážem byť náročný. Keď ju niekto nevykonával dobre, musel odísť. Raz mi dokonca v strane, ktorá ma nominovala, vyčítali, že z ministerstva vyhadzujem sympatizanta SDĽ. Ja som ani nevedel, že aj takí na ministerstve obrany sú. Dokázal som, že nezvládli úlohy. A politické strany nehrali rolu."
Vy ste však museli za komunizmu veľmi trpieť, pretože aj vo federálnom zhromaždení ste mali vysoko Jakeša a nedá sa povedať, že by to boli veľkí profesionáli, takže ako to bolo?
„Ten teda odborník ani na politiku nebol a sám som ho začiatkom decembra 1989 presviedčal o politickej zodpovednosti, načo prišiel o poslanecký mandát.
Aj v bývalom režime mnohé veci fungovali a mnohé sa aj podarili. Poznal som mnohých nadšencov odborníkov, ktorí pracovali bez ohľadu na výšku zárobku. Boli sme mladí, chceli sme niečo dokázať. Aj v práci v Tesle som sa snažil mať dobré výsledky a spravodlivo oceniť ľudí. A v personálnej práci? Napríklad na funkciu technického riaditeľa som vybral najschopnejšieho človeka, ktorého poznám. Schválili ho, aj keď bol nestraníkom. Potom sme museli prijať nejakých robotníkov, aby dostal prihlášku do strany a stal sa jej členom. Nie opačne."
Ako vám bolo, keď ste sa ako mladý komunista dozvedali, že tamten je zatvorený, iný nemôže robiť niečo, aj keď je šikovný. Nevnímali ste to?
„Samozrejme sme to vnímali. Fatálne, osudovo. Viete, že po vojne sa nik nepýtal tohto národa, na ktorej strane chce byť v polarizovanom svete. Rozhodlo sa mocensky. V šesťdesiatych rokoch som doslova hltal nové poznatky a zmeny v politike a ekonomike. Prekážala mi, samozrejme, náboženská nesloboda, zadrôtované hranice, aj to, že sme postupom času rozprávali niečo iné na schôdzi a niečo iné doma. Inak hovoriť, inak myslieť a inak konať sa stalo normou. Demoralizovala sa spoločnosť, zabetónovala sa jedna politická garnitúra na dvadsať rokov. Ľudia, vylúčení zo strany alebo stranícky potrestaní za rok 1968 boli perzekvovaní. Na všetky tresty existovali výmazy, ale na toto nie. Samozrejme, že nám mnohé prekážalo. Východisko som však nevidel v rezignácii, ale v úsilí o zmenu, aj keď len po malých krokoch. Vo fabrike bol však aj vtedy vari väčší priestor ako inde."
A s prezidentom máte spoločné aj to, že ste boli komunisti a zároveň veriaci. Ako to šlo dokopy s komunistickou ideológiou? Nemohli ste byť úprimný aspoň v jednom tom postoji k strane, alebo k Bohu.
„Pokiaľ ide o vieru, o tom by som nerád rozprával, chápem to ako intímnu záležitosť. Každý z nás v niečo verí. Ja som skutočne dospel k záveru, že viac viery treba na to, aby človek veril v materialistický svetonázor, ako v Boha. Nehovorím o viere slepej, ale o získanej poznaním a pochybovaním a vzdelávaním. Dopracoval som sa skutočne na pozíciu, že s materialistickým svetonázorom, tak ako bol hlásaný, sa skutočne vnútorne nemôžem stotožniť."
