Vedúci špecializovaného tímu ministerstva vnútra JOZEF ŠÁTEK hovorí pre SME o organizovanom zločine.
Aká je situácia v podsvetí?
„Ja podsvetie nechápem len ako čistú mafiu, ale chápem to spoločne s tou nadstavbou nad ňou, ktorou sú takzvané biele goliere. Myslím si, že v oboch týchto úrovniach vládne veľká nervozita. Polícia sa prebúdza, začína konať a ohrozuje týchto ľudí."
Strieľa a vraždí sa aj medzi touto skupinou mafie?
„Typické to nie je, ale môže sa to stať ak ohrozenie bielych golierov presiahne určitú normu. Je možné, že sa spoja s nižšou skupinou tvrdých chlapíkov a môžu zadať úlohu."
Jozef Šátek
FOTO ĽUBOŠ PILC
Stalo sa to spomedzi vyše päťdesiatich vrážd za posledných desať rokov v rámci zločineckých skupín?
„Z významnejších osôb alebo politikov to bol len pán Ducký."
Akí ste v tom boji úspešní?
„V oblasti, v ktorej robím ja, si myslím, že polícia má veľké resty. Trestnej činnosti tohto druhu je ešte veľmi veľa."
S mafiou býva väčšinou problém v tom, že ak aj vyšetrovateľ nahromadí dôkazy, mafián podplatí prokurátora či sudcu a je na slobode. Nemusíte bojovať v neposlednom rade so súdmi?
„Je to súčasť boja. Ja to vnímam nielen ako boj proti zločincom, ale ako boj v rámci orgánov o to, aby si všetci začali uvedomovať, že seriózny prístup je riešením tohto problému. V polícii, aj v prokuratúre. Natlačiť mafiu do takej medze a roviny, ktorá je pre spoločnosť prijateľná."
Organizovaný zločin je od roku 1989 na vzostupe a zdá sa, že stále je o krok pred políciou, je to tak?
„Áno, zatiaľ polícia nevyrovnala hendikep. Stále má určitý dlh a stále sme mafii nezasadili rozhodujúcu ranu. Nemyslím jednu, ale určite ich bude viac a vo väčšom časovom rozsahu. Mafia má pocit, že na Slovensku môže prakticky všetko. A tento pocit musíme zmeniť." (th)
Šátek o Lexovi a jeho väzbe
„Nebol som to ja, kto ho tam dostal. Ja len odkrývam to, čo v minulosti sám urobil. Som jeho svedomím. On potom nenávidí nie mňa, ale vlastné svedomie."
Šátek o rozkrádaní ľuďmi v bielych golieroch
„Neohraničoval by som to na koniec roku 1998. Rozkrádanie nadobudlo obrovské rozmery. Mnohí ľudia získali nesmierny majetok miliardy. Nikto ich činnosť neprešetroval, a keď, tak to bolo poodkladané. Títo ľudia, keď získali peniaze, boli v tom, že podplatia ktoréhokoľvek policajta, prokurátora alebo sudcu, a stanú sa beztrestnými. Ich vedomie bolo dlhý čas pomýlené, pokým sme na tom nezačali pracovať. Uvedomili si, že ani miliardy im nepomôžu, aby sa vykúpili. Áno, možno budú musieť pykať za svoje činy. Nedá sa vylúčiť, že také návrhy podáme."
Spišiak o Majskom a jeho traume vo väzbe
„Pán Majský alebo teda pán M., veľkopodnikateľ, keď chce zbedačiť, zmrzačiť, povedzme, stotisíc ľudí o svoje posledné úspory, podľa doterajšej dôkaznej situácie sa to tak aj vyvíja. On bral ohľad na zdravie dôchodcov, ich psychický stav? Na toto mal myslieť, že mu bude zle, vtedy, keď páchal trestnú činnosť, že niekedy mu možno bude aj zle z toho."
Spišiak o Fruniho Horizonte
„Toto je typický signál na zánik takýchto obdobných finančných inštitúcií, kamuflovane predstierať prevod, audity a medzitým všetky dôkazy, peniaze aj osoby sa odsťahujú do zahraničia."
