Od novembra 2002 bolo stíhaných 967 členov zločineckých skupín a 413 z nich je dnes vo väzbe. Minister vnútra Vladimír Palko zhodnotil rok svojej práce ako rok boja proti mafii.
Biele goliere v službách mafie
Na Slovensku pritom mafia v pravom slova zmysle neexistuje. Ide o zločinecké organizácie mafiánskeho typu alebo o bežné organizované skupiny, páchajúce trestný čin. Tie možno podľa prvého viceprezidenta Policajného zboru Jaroslava Spišiaka rozdeliť do dvoch kategórií.
Prvou sú domáce zločinecké skupiny, ktoré sa snažia mať pod kontrolou určité teritórium a z toho ťažiť výhody. Všetci, ktorí v tejto oblasti páchajú trestnú činnosť, musia tejto organizácii platiť poplatky. Miestna skupina je škodlivejšia pre ľudí žijúcich v konkrétnej lokalite.
Druhou sú nadnárodné skupiny, ktoré majú u nás organizačné bunky. Spišiak: „Pomocou nich zabezpečujú napríklad transport omamných látok alebo iných nelegálnych komodít. Tieto sa nesnažia mať lokalitu pod kontrolou, skôr využívajú miestne skupiny na zabezpečenie zázemia." Nadnárodné skupiny sú nebezpečnejšie pre celkový chod spoločnosti.
Treťou, špeciálnou skupinou, sú takzvané biele goliere. Vytvárali sa postupne vďaka zmene socialistického vlastníctva zároveň s malou, veľkou a dnes najväčšou privatizáciou. Venuje sa im špecializovaný tím pod vedením Jozefa Šáteka.
„To sú osoby, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako ctihodní občania, trúfnem si povedať, že sú to aj politici. Môžu to byť manažéri v spoločnostiach, ktoré sú na Slovensku vysoko hodnotené, môžu to byť aj predstavitelia ústredných orgánov štátnej správy, respektíve jej členovia. Určite financujú aj politické strany."
Tajná služba a organizovaný zločin
Verejne hovoriť, že je organizovaný zločin prítomný aj v najvyšších funkciách, je stále komplikované. Šátek ale vie, že existujú: „A je pravdou, že môžu aj legislatívne negatívne vplývať na boj proti zločinu ako takému." S praktikami niektorých politických špičiek má bohaté skúsenosti.
V roku 1995 bol riaditeľom Krajského úradu vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, kde riešili zavlečenie exprezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do cudziny. „Vtedy bola politická moc tvrdá a zrovnala nás so zemou vyhodila nás. V súčasnosti prišli tí, proti ktorým sme bojovali vtedy a bojujeme aj teraz, za to, že to nebola dobrá voľba."
Spätne sa ukázalo, že SIS za Lexovho vedenia kooperovala pri zavlečení Michala Kováča aj pri vražde Róberta Remiáša s podsvetím. Vraždu Remiáša si objednal silný muž bratislavskej mafie Miroslav Sýkora. Jaroslav Spišiak nevylučuje spoluprácu mafie s tajnou službou. „Zločinecké organizácie sa aj u nás budujú podľa vzoru vo svete. Základné štruktúry sú skoro vždy rovnaké a snažia sa ich kopírovať aj naši domáci, lebo to už je vyskúšané."
Tradičná talianska mafia bola známa prepojením na súdy a politické špičky. Spišiak: „Základom existencie akejkoľvek zločineckej organizácie sú kontakty a prepojenie na štátne štruktúry políciu, prokuratúru a súdy. Bez týchto kontaktov nemôžu efektívne existovať ani páchať trestnú činnosť. Ak spolupracujú so všetkými štátnymi inštitúciami, je určitý predpoklad, že spolupracujú aj s niektorými pracovníkmi tajnej služby."
Najsilnejšia zbraň: peniaze
Silnou zbraňou v rukách organizovaného zločinu už nie sú len samopaly, ale skôr peniaze. Šéf Útvaru osobitné určenia Igor Matiašovský z dlhoročnej praxe vie, že organizované zločinecké skupiny disponujú obrovskými financiami.
„Z toho vyplýva aj možnosť obstarať si špičkové technické vybavenie, ktoré slúži na detekciu použitia rozličných informačno-technických prostriedkov. Rovnako majú aj možnosť zaobstarať špičkové technické zariadenie, ktorým sa dá sledovať rádiokomunikácia medzi jednotlivými bezpečnostnými zložkami."
Práve vďaka peniazom má mafia pred políciou výrazný náskok. Spišiak: „Čierna ekonomika prioritne investuje do takých systémov a opatrení, ktorými dokáže maskovať svoju činnosť alebo zisťovať činnosť polície a robiť protiopatrenia."
Matiašovský: „Ten, kto disponuje obrovskými financiami, si dokáže kúpiť takmer všetko a nebojím sa dodať, že takmer každého. Sú tu silné tendencie k spájaniu sa organizovaného zločinu s politickou, ekonomickou aj finančnou sférou."
Za najväčší problém v boji s organizovaným zločinom Spišiak považuje to, že ak aj vyšetrovateľ nahromadí dôkazy, mafián podplatí prokurátora či sudcu a je na slobode.
„Keď sa nám horko-ťažko podarí nejakého zločinca obviniť, po neúspešnom trestnom konaní je prepustený na slobodu. Cíti, že je ešte väčší pán, ešte viac mu stúpne sebavedomie. Potom ten zločinec neváha postaviť sa do cesty policajtovi, keď ide autom a ukazovať mu pritom rôzne oplzlé gestá No vidíš! Predsa som tu, a ty nemáš nič!"
Obeť mafie? Ján Ducký v čase svojho ministrovania s podnikateľmi.ILUSTRAČNÉ FOTO TASR
Mafia po slovensky
V určitých formách existoval na našom území organizovaný zločin aj pred rokom 1989. Boli to skôr menšie skupinky páchateľov, ktoré sa združovali na páchanie trestnej činnosti ako vlámanie či veksláctvo. Neexistovalo ale žiadne výpalníctvo, vymáhanie dlhov, nebola tu prostitúcia, vývoz bieleho mäsa a drogy boli skôr výnimkou.
Vývoj po novembri
Prelom znamenala revolúcia v novembri 1989. Silné skupiny, ktoré sa vytvorili v roku 1990, síce začali hazardnými hrami a malými podvodmi, na sile ale nabrali vďaka zmene vlastníka socialistického majetku. Zakladatelia slovenského podsvetia Róbert Holub, Karol Kolárik, Miroslav Sýkora či Miloš Holáň a ďalší dokázali svojou silou zabezpečiť nelegálne obchody a ovplyvňovať rozhodovanie v procese malej privatizácie.
Tieto skupiny zabezpečovali pre svoje obchody biele kone, potom ich pre svojich podnikateľov zlikvidovali a tí presunuli svoje zisky do legálnej sféry. Išlo o posúvanie tovaru na fakturácie do obehu, kde sa vzhľadom na nulové investície vykazoval obrovský zisk. Ten potom investovali vo veľkej privatizácii a obchodom sa organizovaný zločin živí aj dnes.
Okrem obchodovania s nelegálnymi komoditami sa členovia organizovaného zločinu snažia nelegálne príjmy investovať v legálnych transakciách a peniaze prepierajú prostredníctvom medzinárodných finančných inštitúcií. Štruktúry súčasného organizovaného zločinu sú dnes rizikovejšie, pretože disponujú väčšími finančnými prostriedkami a sieťou kontaktov na predstaviteľov štátnej moci.
Stať sa členom mafie alebo stáť pri nej je pritom celoživotný záväzok. Silnejší, než iné putá voči štátu alebo k vlastnej rodine. Mafiáni nemajú len najlepšie autá a najlepších advokátov, ale aj veľmi brutálne metódy od finančných pokút až po fyzické týranie a likvidáciu. Príkladom takého preniknutia do politiky a ekonomiky v spojení s brutalitou bola vražda Jána Duckého, ministra hospodárstva za HZDS a šéfa SPP v roku 1999. O prepojení mafiánskych klanov s procesom privatizácie a ich spojenia s politickými kruhmi pritom hovoril už prezident Michal Kováč v roku 1997.
Vtedy tú verziu oficiálne potvrdil aj dnešný predseda vlády Mikuláš Dzurinda: „Áno, myslím si to," povedal. „V tlači som zachytil, že na Slovensku je už 30 miliardárov. Niet sa čo čudovať, keď mládenci dostali Naftu Gbely za cenu, ktorú môžu zaplatiť z čistého zisku roku 1996. Za rok 1997 si už budú deliť stovky miliónov, možno miliardu. S politikmi, ktorí im túto rabovačku umožnili. No a dohromady budú chcieť kradnúť aj naďalej. Na rade je možno Slovenský plynárenský priemysel."
Otvorený koniec?
Časť SPP sa nakoniec sprivatizovala za vládnutia prvého Dzurindovho kabinetu.
Okrem členov zločineckých gangov sedia momentálne vo väzbe podnikatelia Vladimír Fruni a Jozef Majský. Majský sa nikdy netajil skutočnosťou, že finančne podporoval politické strany.
Silné kontakty na politické špičky mal okrem zavraždeného Sýkoru aj zavraždený člen podsvetia, ktorý sa v posledných rokoch svojho života prezentoval ako vážený podnikateľ, Peter Steinhübel. Predsedom súťaže krásy, ktorú organizoval, bol poslanec Vicen z HZDS.
Momentálne sú prešetrovaní podnikatelia nielen z HZDS, niektorí z nich sedia v parlamente. (dam)
Autor: Tomáš Holetz, dam
