Bugojno 28. novembra (TASR) - Príslušníci slovenskej vrtuľníkovej jednotky pôsobiacej v rámci medzinárodných Stabilizačných síl (SFOR) na základni v bosnianskom Bugojne sa konečne dočkali. Ich vrtuľník Mi-17 po viac ako 50-dňovej vynútenej prestávke obnovil svoje lety, takže záver svojho pôsobenia v misii strávia v plnom nasadení.
Okrem plnenia letových úloh sa 21 vojakov pripravuje na definitívny návrat domov. Podľa rozhodnutia ministra obrany totiž jednotka do 31. decembra ukončí svoju činnosť.
Ostatné týždne na základni v Bugojne mali pre piatich pilotov, vrátane veliteľa jednotky Petra Kríža, dvoch palubných technikov, styčného dôstojníka a 13 členov pozemného personálu trpkú príchuť. Pri Prešove sa totiž 9. novembra zrútil vrtuľník, pričom zahynuli všetci štyria letci na palube, ktorých väčšina osobne a dlho poznala.
Tragédia mala za následok aj zastavenie letov slovenskej helikoptéry v Bosne, čo neprispelo k nálade jednotky. Vrtuľník zostával na pristávacej ploche základne v Bugojne "zabalený" napriek tomu, že lety vojenských helikoptér na Slovensku medzičasom obnovili. Náčelník štábu operácií a výcviku Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, generál Peter Gajdoš tento stav vysvetlil tým, že na Slovensku obnovili lety bežných vrtuľníkov - nie modernizovaných, aký je v Bosne. V Prešove sa totiž zrútil rovnaký typ, Mi-17 MODER - ktorý bol tiež určitý čas nasadený v SFOR. Príčina katastrofy sa ešte stále vyšetruje. Okrem "bosnianskeho" v slovenských vzdušných silách nie sú žiadne iné zmodernizované. Veliteľ Kríž bez bližšieho spresnenia uviedol, že lietanie obnovili po splnení podmienok stanovených Generálnym štábom.
VIEZLI AJ "HARRYHO POTTERA"
Slovenská jednotka začala v rámci SFOR operačne lietať začiatkom septembra 2002. Podriadená je priamo veliteľstvu Mnohonárodnej brigády Severozápad so sídlom v Banja Luke. Náplňou práce je preprava osôb, čo výrazne odbremeňuje holandskú jednotku. Holanďania majú v Bugojne dva francúzske vrtuľníky Cougar, jeden záchranný a jeden transportný, ten má však v porovnaní s Mi-17 výrazne nižšiu kapacitu: asi sedem osôb v porovnaní s 15 až 20 osobami.
"Našou úlohou je v úzkej súčinnosti s holandskou vrtuľníkovou jednotkou vykonávať prevažne prepravné lety. Ťažiskom našich prepráv sú prepravy veľmi dôležitých osôb akými sú plukovníci, generáli, štátni tajomníci," povedal major Kríž.
Okrem miestnych predstaviteľov a predstaviteľov medzinárodného spoločenstva pôsobiacich v Bosne a Hercegovine boli medzi pasažiermi slovenskej jednotky zahraničné návštevy, vrátane sprievodu pápeža Jána Pavla II. počas jeho júnovej návštevy krajiny. Najvyššie postaveným politikom bol svojho času holandský premiér Jan Peter Balkenende, ktorý vďaka podobnosti s literárnou a filmovou postavou z pera J.K. Rowlingovej získal prezývku Harry Potter.
Spoluprácu s holandskými kolegami hodnotí major Kríž ako nadštandardnú a priateľskú. Nemáme najmenšie problémy, vo všetkom si vychádzame v ústrety," povedal.
Jeho slová potvrdzuje aj veliteľ holandských letcov, podplukovník Gerrit Pijpers. "Spolupráca so slovenskou vrtuľníkovou jednotkou je naozaj veľmi dobrá", konštatoval.
Pôsobením v SFOR získali slovenskí vojaci obrovské skúsenosti s plnením úloh v rámci noriem NATO, zdôraznil Gajdoš. "Chlapci odchádzajú so skúsenosťami, nielen čo sa týka letov, ale aj plánovania, rozhodovania.
NEODCHÁDZAJÚ LEN SLOVÁCI
Gajdoš priznal, že pri rozhodovaní o ukončení bosnianskej misie zohrali svoju rolu aj nehoda slovenského vrtuľníku SFOR 24. decembra 2002 pri Novom Travniku, neďaleko Bugojna.
Pred rokom pri Travniku slovenský vrtuľník v hmle narazil do stožiara vysokého napätia. Nehoda si nevyžiadala obete na životoch, jeden z troch členov posádky však utrpel vážne zranenia. Kolízie s vedeniami elektrického prúdu mali aj vrtuľníky iných jednotiek, tie však mali šťastie, že vrazili do drôtov, ktoré sa pretrhli.
Redukcia stavov SFOR je už dlhodobým trendom. Otázka bosnianskeho pôsobenia v nasledujúcich rokoch bola aj témou práve skončeného trojdňového stretnutia predstaviteľov viacerých krajín pôsobiacich v balkánskej krajine.
Aj keď "politické otázky" okolo znižovania počtu vojakov nie sú na základniach veľmi obľúbené, holandský veliteľ Pijpers veci hodnotí z lepšej stránky. "Podľa nášho názoru Bosna a Hercegovina je na viac ako 50 percent pripravená veci prevziať a robiť ich samostatne. Musia, lebo je to ich krajina. Potrebujú len pomôcť, aby napredovali a videli, aké možnosti v tejto krajine majú. A tie možnosti sú veľmi dobré. Som si istý, že budú úspešní," povedal.
Ako dodal, ukončenie pôsobenia holandských vrtuľníkov SFOR a zníženie stavov pozemnej jednotky je plánované k júnu 2004. Kanaďania plánujú úplne odísť do 1. septembra budúceho roku. Jednotky pod velením NATO sú v Bosne prítomné od skončenia vojny z rokov 1992-95: najprv ako IFOR - Implementačná sila na presadzovanie dohôd z amerického Daytonu, ktoré ukončili krvavý konflikt medzi Moslimami, Srbmi a Chorvátmi.
Veliteľ holandskej základne Gijs van Keulen priznáva, že v Bosne je ešte veľa problémov, najmä hospodárskych a problémov s dodržiavaním zákonnosti. Pripomína však, že z pôvodnej charakteristiky pôsobenia - operácie na zaistenie "stáleho mieru a stability" mohli vyškrtnúť slovo "mier", ktorý v krajine už je. Teraz ide o nastolenie stability, čo je otázka ďalších rokov. Dodáva, že "pre istotu" a hlavne pre psychologický účinok na miestnych obyvateľov, ktorí by mohli mať záujem o vyvolanie problémov, má k dispozícii "naozaj veľké vybavenie" - niekoľko tankov Leopard, ktoré majú demonštrovať silu. Aby sa pripomenuli, z času na čas zorganizujú aj strelecké cvičenia 70-tonových ozrút. Bosna dokáže "vliezť pod kožu". Na otázku, či slovenským vojakom nebude za touto balkánskou krajinou smutno, veliteľ Kríž povedal: "Na jednej strane áno, na druhej strane sa už tešíme domov."
(osobitný spravodajca TASR Róbert Kolesík) im
