i. Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky uverejnených v nedeľu. Počas očakávaní zverejnenia novej obrannej doktríny krajiny v roku 2004 rastie vo Fínsku debata ohľadom desaťročia trvajúcej politiky neutrality. Fínsko už spolupracuje s NATO v rámci programu Partnerstvo pre mier, ale len málo politikov sa doteraz vyjadrilo na margo veľmi citlivej otázky vstupu krajiny do aliancie.
Prieskum miestneho denníka Aamulehti preukázal, že 61 percent Fínov si želá usporiadanie referenda pred vstupom do NATO, kým v júni minulého roku to bolo až 81 percent. 56-percent obyvateľov Fínska si pritom myslí, že krajina by si poradila aj bez NATO. Priama otázka ohľadom toho, či má Fínsko vstúpiť do aliancie, však respondentom ponúknutá nebola. Oponenti NATO uvádzajú, že neutralita Fínsku niekoľkokrát pomohla. Krajina zdieľa 1300 km hranicu s Ruskom a jej obyvatelia sa tiež obávajú dominantného postavenia Spojených štátov v aliancii. Zástancovia vstupu zasa hovoria, že od pádu Sovietskeho zväzu sa svet zmenil, pričom poukazujú aj na to, že južní susedia Fínska, tri pobaltské republiky, sa už pre vstup do NATO rozhodli.
Prieskumu fínskeho Gallupovho inštitútu sa zúčastnilo asi 1000 Fínov vo veku od 24 do 27 rokov.
