dnícka krajina Európskej únie (EÚ) na poslednú chvíľu prudko zvýšila stávky, keď do návrhu ústavy vložila niekoľko kontroverzných bodov. Šéf talianskej diplomacie Francesco Frattini dôrazne varoval svojich kolegov, ktorí sa stretli v Neapoli, aby našli kompromisy v sporných otázkach európskej ústavy.
"Ústavná zmluva musí byť ambiciózna. Kompromis by predstavoval falošný úspech či presnejšie povedané porážku. A talianske predsedníctvo nie je ochotné schváliť výsledok tohto druhu," cituje iDnes vyhlásenie Frattiniho. Taliani sa zo všetkých síl snažia, aby prípadné kompromisy nemali zásadnejší dopad na súčasnú podobu ústavy. Zrejme preto do nej vložili články, ktoré sú pre mnohé členské krajiny úplne neprijateľné - ale aby sa ich tieto krajiny zbavili, budú musieť upustiť od ďalších nárokov, na ktorých doteraz trvali.
Už v stredu vyvolali Taliani rozruch tým, že do ústavy vložili klauzulu, podľa ktorej má únia rozhodovať o svojej zahraničnej politike väčšinou, a nie jednomyseľne, ako to bolo doteraz.
Keď si to prečítali Briti, ich minister Jack Straw zopakoval hrozbu vetom. Británia doteraz žiadala rad ďalších zmien. Chcela, aby každý štát mohol aj naďalej blokovať rozhodovanie EÚ od daniach, trestnom práve, ekonomickej koordinácii a finančných príspevkoch pre úniu.
Pod tlakom sa ocitli aj štyri neutrálne krajiny - Fínsko, Rakúsko, Švédsko a Írsko. Najmä prvé dve nechcú pripustiť, aby v únii s 25 štátmi mala Európska komisia (EK), akási vláda únie, iba 15 členov. Ale teraz im Taliani pridali vážnejšie starosti, poznamenáva iDnes. Do zmluvy totiž pridali odsek, v ktorom sa uvádza: "Pokiaľ sa členský štát stane obeťou agresie na svojom území, ostatné členské štáty mu poskytnú pomoc a podporu všetkými prostriedkami vo svojej moci, vojenskými a inými."
Ak by to únia prijala, stala by sa aj obranným zoskupením a neutrálne krajiny, ktoré sa tiež tlačené k ústupkom, by prestali byť neutrálnymi. Keď Taliani touto cestou vylúčia hlavných odporcov zmien v komisii, dostanú sa do zložitej situácie Česi, Slováci a ďalšie malé krajiny, ktoré chcú mať svojho komisára.
Podľa iDnes by potom Talianom zostal iba jeden vážny problém: odpor Španielska a Poľska proti zmene hlasovacieho systému v EÚ. Varšava a Madrid bojujú o systém z Nice, ktorý im dáva prakticky rovnaký počet hlasov, aký má Berlín a Paríž. Ústava však navrhuje, aby hlasovaciu váhu každej krajiny určoval počet jej obyvateľov.
Hrozby vetom zo všetkých strán však pripomínajú, že talianske snaženie nie je "odsúdené" na úspech - riziko krachu ústavy tu je a nikto nevie, čo by to s úniou urobilo. Len Nemci a Francúzi dávajú najavo, že potom by si asi začali robiť svoju "malú" francúzsko-nemeckú úniu, konštatuje v závere český iDnes.
Spôsob hlasovania v EÚ, zloženie Európskej komisie a obmedzenie práva veta sú hlavnými spornými bodmi v súčasnom návrhu ústavy. Popritom sa niektoré štáty ešte pokúšajú do preambuly ústavy presadiť zmienku o úlohe kresťanstva.
