Sarajevo 26. novembra (TASR) - Bosnianska organizácia Srebrenické ženy, združujúca pozostalých viac ako 7500 bosnianskych Moslimov, ktorých zmasakrovali Srbi v enkláve Srebrenica v júli 1995, podala žaloby na OSN a holandskú vládu.
Príbuzní žiadajú od obidvoch subjektov odškodné vo výške jednej miliardy dolárov (34,593 miliardy Sk). Obviňujú ich z toho, že nezakročili proti pádu Srebrenice, ktorú vyhlásila Bezpečnostná rada OSN v roku 1993 za ochrannú zónu.
Právnik organizácie dnes v Sarajeve oznámil, že žalobu voči Spojeným národom odoslal americkému súdu. Žalobou na haagsku vládu sa bude zaoberať holandský súd.
Vstupu bosnianskosrbských jednotiek do Srebrenice mal zabrániť kontingent asi 500 holandských modrých prílb, rozmiestnených na hraniciach enklávy. Holanďania sa však postupu Srbov iba nečinne prizerali.
Vlaňajšia správa Holandského inštitútu pre vojnovú dokumentáciu (NIOD), ktorá spôsobila pád vlády premiéra Wima Koka, konštatovala podiel viny holandských vojakov na páde Srebrenice, ale odmietla zodpovednosť iba samotnej OSN. Zlyhanie ochrannej koncepcie OSN konštatovala aj správa generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana a štúdia francúzskeho parlamentu.
Právnička Liesbeth Zegfeldová, ktorá zastupuje Srebrenické ženy v Haagu, nazvala proces "potrebným krokom, keď sa po politickom a historickom vyšetrovaní dostanú na rad aj právne otázky pádu enklávy".
Obidva procesy sa začnú najskôr na jar 2004.
