Belehrad 26. septembra (TASR) - Saudskoarabský miliardár a terorista Usáma bin Ládin už v roku 1994 vyvíjal aktivity v Albánsku a údajne osobne navštívil provinciu Kosova počas leteckých útokov NATO na Juhoslovanskú zväzovú republiku (JZR) na jar 1999.
Dnešné vydanie belehradského denníka Večernje Novosti s odvolaním sa na vojenské a policajné zdroje informuje, že bin Ládin sa do juhosrbskej provincie dostal zo susedného Albánska.
Podľa rovnakého zdroja aj v súčasnosti pôsobí na území Kosova viacero moslimských fundamentalistických organizácií, ktoré tu disponujú aj tajnými výcvikovými tábormi.
Hamas má centrá v okolí Ponoševacu, Šalje a Bajgory, v obci Konjuh pri Lipljane v strednom Kosove funguje výcvikový tábor Fatahu, kým stály výcvikový tábor bin Ládinovej siete al-Kajdá je pri obci Dulj neďaleko juhokosovského Prizrenu.
Jeden zo šéfov tábora v Dulji údajne riadi spoločenstvo mudžahídov, ako aj výcvikový tábor pri Bocinji neďaleko stredobosnianskeho mesta Maglaj, ktoré po teroristických útokoch z 11. septembra prešli do "hlbokej ilegality".
Abú Hamza sa podľa dostupných informácií na nátlak bosnianskych úradov už pred dvoma mesiacmi presťahoval s manželkou a šiestimi deťmi do Sarajeva. Nielen mudžahídi, ale aj v oblasti patrolujúci príslušníci amerického kontingentu SFOR informácie o existencii výcvikového tábora pri Bocinji dementovali.
Večernji List informuje aj o tom, že istý Ekram Avdiu dostal v roku 1997 v Saudskej Arábii prostredníctvom organizácie Moslimské bratstvo 300.000 mariek, aby zabezpečil za ne zbrane pre kosovských Albáncov. Dodávka zbraní dorazila na miesto určenia v júli 1997, aby ju pri Donjom Prekaze rozdelili členom organizácie Abú Beki Sidika.
S menom Ekrama Avdiu sa spája aj zriadenie Kosovskej islamskej kancelárie v Kosovskej Mitrovici a údajná "výchova" kosovských Albáncov k svätej vojne - džihádu.
Saudská Arábia podľa belehradského periodika urgentne legalizovala svoju prítomnosť v Kosove a v roku 1999 zaregistrovala v Prištine humanitárnu organizáciu pod názvom Saudský výbor na pomoc Kosovu. Jej šéfa Fárisa al-Hadího považujú súčasne za predstaviteľa al-Kajdá pre juhovýchodnú Európu.
Tento muž sa v polovici minulého roka stretol v Kosove s Agimom Cekuom, lídrom Ochranného zboru Kosova (TMK) a Ramadanom Kehajom, šéfom akadémie TMK, a venoval pre ich organizáciu vybavenú ordináciu pre mobilných pacientov a vozidlo prvej pomoci.
Podľa týždenníka Blic rozbili bezpečnostné sily Belehradu počas kosovského konfliktu (1998-99) dve skupiny stúpencov bin Ládina pôsobiace pri mestách Kosovská Mitrovica a Peč. Ďalšej bin Ládinom vyzbrojenej skupine zabránili vo vstupe do Kosova z územia Albánska.
Srbský vicepremiér Nebojša Čovič minulý týždeň varoval pred možnými teroristickými útokmi v Belehrade. Miestni experti citovaní novinami Blic však teroristické útoky albánskych extrémistov mimo územia Kosova považujú za "nie veľmi pravdepodobné".
Za možný cieľ atentátov bin Ládinových stúpencov v Kosove označujú predovšetkým amerických príslušníkov mierovej jednotky KFOR a americkú vojenskú základňu Camp Bondsteel pri meste Uroševac na východe provincie.
Blízke kontakty s Usámom bin Ládinom má podľa Večernjeho listu aj Hoxha, veliteľ v Macedónsku pôsobiacej albánskej Národnej oslobodzovacej armády (UCK).
Tento muž, ktorý v minlosti bojoval v Čečensku a v bosnianskej vojne na strane mudžahídov, zriadil koncom roka 2000 spoločne so saudskoarabským teroristom výcvikový tábor pri albánskej obci Kukša.
Práve odtiaľto, respektíve z Kosova prišli povstalci, ktorí rozpútali konflikt v Macedónsku. Hoxha sa v súčasnosti zdržiava údajne v Skopje, zaoberá sa obchodom so zbraňami a "importuje" do Macedónska mudžahídov.
Podľa macedónskeho periodika Dnevnik sú mudžahídi zodpovední aj za viacero teroristických akcií v tejto balkánskej krajine. Krvavý atentát z Vejce, pri ktorom prišlo o život osem macedónskych policajtov, spáchal údajne "svätý bojovník", ktorého meno dobre poznajú aj v Čečensku.
S odvolaním sa na nemenované spravodajské zdroje denník vydávaný v Skopje píše, že albánski ozbrojenci v Macedónsku sú v kontakte s islamskými fundamentalistami a súčasťou ich reťaze je aj samotný Ali Ahmeti, politický líder macedónskych Albáncov.
Podľa belehradského týždenníka Vreme pricestoval Usáma bin Ládin pred siedmimi rokmi do Albánska so zámerom zriadiť humanitnú agentúru na pomoc Albáncom. Tamojšie úrady už v roku 1998 odhalili Ladínovu teroristickú bunku a zadržali dvoch jej členov.
Americká CIA vtedy zhabala značné množstvo dokumentov a počítačových údajov, vďaka ktorým sa podarilo zadržať ďalších teroristov. Najvyšší predstaviteľ albánskej polície síce vtedy vyhlásil, že jeho krajina už nie je útočiskom moslimských teroristov, americká rozviedka však vraj odhalila súvislosti medzi útokmi na ciele v USA z 11. septembra a istými islamskými skupinami, stopy ktorých vedú do Albánska.
6 12 le/ari dem
