Londýn 26. septembra (TASR) - Ísť do boja bude ťažké, ale nebojovať by bolo ešte horšie, konštatuje vo svojom úvodníku v najnovšom čísle britský týždenník Economist, v ktorom analyzuje výhrady proti vojenskej akcii Spojených štátov.
Niektorí ľudia sa domnievajú, že odvetou klesnú USA na rovnakú úroveň ako teroristi. Podľa nich je zlé, keď zomrú ďalší ľudia, či už v Afganistane, alebo keď sa rozpúta nový cyklus násilia. Kritici vojenskej odvety za teroristické atentáty argumentujú, že by bolo lepšie, keby sa okrem zavedenia efektívnejších bezpečnostných opatrení nepodniklo nič ďalšie, píše Economist a pokračuje:
"Smutným faktom ľudských vzťahov však je, že človek nedosiahne mier, ak si ho nevybojuje. Nečinnosť by teda mala horšie následky než akokoľvek nebezpečná odveta. Nečinnosť by vojenskú akciu len odsunula, ale neodvrátila."
Cieľom útokov na americké ciele bola podľa Economistu destabilizácia ako samotných Spojených štátov, tak svetovej verejnosti, a to najmä v oblasti Blízkeho východu a strednej Ázie, ďalej snaha zmeniť, alebo celkom odstrániť prítomnosť Ameriky a Izraela v tomto regióne a zmeniť či zničiť režimy, ktoré v tejto nepokojnej oblasti vládnu.
Economist ako príklad uvádza najbohatšiu arabskú krajinu - Saudskú Arábiu, v ktorej majú Američania svoje vojenské základne. Ak Usáma bin Ládin v pozadí ťahá za nitky útokov proti USA, určite by ho veľmi potešilo, keby došlo k zvrhnutiu saudského režimu a vypovedaniu Američanov z tejto krajiny.
