Bývalý politický väzeň a nedobrovoľný emigrant je rakúskym občanom a žije vo Viedni. Na polovičný úväzok si privyrába ako strážnik v utečeneckom tábore pre mladistvých.FOTO ARCHÍV
Jozef Vaškovič bol jedným z mnohých politických väzňov v komunistickom režime. Uväznený bol v rokoch 1974 až 1984, v roku 1991 mu štát vyplatil odškodné vo výške 2500 korún za každý mesiac, strávený vo väzení. Iné odškodnenie by dostal len ako občan Slovenskej republiky.
Vaškovič však našim občanom nie je. Nie preto, že by sa občianstva vzdal, nik mu ho ani oficiálne nezobral. Komunisti ho jednoducho vyradili z evidencie. V roku 1984 ho príslušníci Štátnej bezpečnosti pod hrozbou opätovného väzenia naložili na vlak a donútili emigrovať do Rakúska.
„Mal som na výber 40 mesiacov väzenia alebo toto. Dohodol som sa s manželkou, že lepšie je posielať nejaké peniaze zo zahraničia, ako sedieť v base." Mal takmer štyridsať rokov a žiadne znalosti nemčiny. Živil sa tam najmä ako strážnik.
Jeho rodine, manželke a trom deťom, sa síce pred revolúciou podarilo vysťahovať, ale komunisti im zobrali všetok majetok. Dnes bojuje aspoň o odškodnenie. Nie pre peniaze, ale pre pocit zadosťučinenia.
„Povedali mi, že občianstvo si vybavím tak, že sa tu prihlásim na trvalý pobyt, ale ja nemám kde. Predsa nemôžem za to, že komunisti si tu robili, čo chceli."
Vaškovičov príbeh
Vaškovič patril po vstupe okupačných vojsk v roku 1968 k ľuďom, ktorí boli aktívni v roznášaní a vylepovaní plagátov Alexandra Dubčeka a postavili sa na odpor proti Sovietskemu zväzu: „Bol som až fanatický dubčekovec. V roku 1969 prišli previerky, vyhodili ma zo zamestnania a poslali robiť robotníka do VSŽ. Zametal som výrobné haly."
V tom čase sympatizoval so všetkými, čo boli proti komunizmu, a náhodou sa stretol s ľuďmi, ktorí sa mu predstavili ako Svedkovia Jehovovi. „Vedel som o nich len to, že komunisti ich nemajú radi. Tak som sa na truc stal ich členom." Keď odmietol nastúpiť na manévre, dostal 16 mesiacov natvrdo. „To ma ešte viac naštvalo a v cirkvi som bol aktívnejší." Stále na truc komunistom, dnes u Svedkov Jehovových nie je: „Niekoľkokrát tvrdili, že koniec sveta už čoskoro príde, klamali."
V roku 1979 predniesol na pohrebe päťminútovú smútočnú reč, za čo si vyslúžil ďalších 24 mesiacov väzenia. „Poručík Demikát prišiel a pri domovej prehliadke našiel Bibliu. Povedal, aby som ju zobral a išiel s nimi. Odmietol som. Nasadili mi putá, Bibliu mi prilepili na ruky lepiacou páskou, a tak ma odviedli."
Napísal sťažnosť na prokurátora, nazval ho služobníkom diabla a jeho kolegov diablovými pomocníkmi. Za to dostal ďalších 6 mesiacov. „Tak som im napísal, že som nevedel, že veria na duchovné bytosti, aby mi poslali menný zoznam a každému, koho sa to dotklo, sa osobne ospravedlním. Neodpísali."
Keď ho prepustili, zamestnal sa ako drevorubač. „Poručík Demikát chodil pravidelne za mnou a bral ma na výsluch. Odviezli ma do motorestu, položili predo mňa alkohol a fotili sa so mnou. Malo to slúžiť ako kompromitujúce materiály, pre prípad, že by mi niečo urobili. Takto by dokázali, že som bol ich priateľom a oni to nemohli byť."
Príbeh bez konca
Vaškoviča najviac mrzí, že v parlamente je Komunistická strana Slovenska. Túto stranu by mali podľa neho zakázať, lebo zničila životy niekoľkých generácií a má na svedomí aj mnoho mŕtvych. „Ľudia z vtedajšej polície a ŠtB sú dnes úspešní podnikatelia a nikto ich za nič nepotrestal. Nerozumiem, ako ste to mohli dopustiť."
