„Zlatá prilba je za víťazstvo v švédskej lige, druhá je z Floridy atretia z Toronta." Hneď v prvej sezóne v NHL si zahral v tradičnom zápase All Star a v jednej chvíli korčuľoval na ľade v päťke výberu Východnej konferencie s velikánmi Paulom Coffeyom, Mariom Lemieuxom, Waynom Gretzkým, Markom Recchim. Snímky sú z domácnosti Švehlu s manželkou v Trenčíne.
Jeden z najlepších hokejových obrancov Robert Švehla odmietol ročný príjem štyri milióny dolárov. Po poslednej sezóne v drese kanadského tímu Toronto Maple Leafs sa rozhodol ukončiť aktívnu kariéru. Má tridsaťštyri rokov a prezývku Železný muž alebo Švehlič.
Odmietnutie 134 miliónov korún za rok doteraz mnohí nechápu, Švehla každému pokojne vysvetľuje: „Je lepšie skončiť, keď hráte prvú ligu, ako keď si už všetci hovoria, že ste mali skončiť dávno. Som spokojný tak, ako som sa rozhodol."
Dnes žije na Slovensku, v Trenčíne, kde sa stal tridsaťpercentným spolumajiteľom hokejového klubu. Rok pred skončením mu totiž daroval milión dolárov.
Hokej už len sviatočne
Švehla hral v zahraničí takmer desať rokov, najskôr to bolo Švédsko, od roku 1995 bol osem sezón v NHL. Dnes hráva hokej pravidelne každý štvrtok s kamarátmi a sponzormi klubu Dukla Trenčín. Jeho dvanásťročný syn Dominik ide v jeho šľapajach, osemročný syn Robert jazdí na koni, rovnako ako Švehlova manželka. „Celá rodina je spokojná."
V dome má miestnosť, kde má vystavené trofeje: medaily zo slovenskej a švédskej ligy, z majstrovstiev sveta, puk, s ktorým dal prvý gól v NHL do siete Quebecu, a puk, s ktorým hral na svojich posledných bronzových majstrovstvách sveta vo Fínsku. Na stene je aj fotografia, na ktorej je Švehla v tvrdej zrážke s Mariom Lemieuxom, ale vraj sa ani jednému nič nestalo. „Dresy mám zatiaľ v taške, ale aj tie vyvesím. Zbieram aj futbalové dresy, mám ich zopár. Vždy, keď som bol v Taliansku alebo v Anglicku na futbale, tak som si nejaký kúpil."
Nie je však typ, ktorý by sledoval nočné zápasy NHL alebo sa každé ráno pozeral na výsledky zápasov. Robí asistenta reprezentačného trénera slovenskej hokejovej reprezentácie, no nedávny neúspech s Maďarskom ako hanbu nevidí: „Neviem, či hanba je presné slovo. Je to neúspech. Maďari dali do toho srdce, dali šťastné góly a my sme prestali hrať. Takých prehier bude v budúcnosti viac. Stane sa to časom aj Čechom, Rusom alebo Nemcom. Samozrejme, treba si z toho zobrať ponaučenie."
Skromná hviezda NHL
Vo svojom voľnom čase sa venuje deťom, v lete chodí hrávať golf, ktorý ho chytil ešte z čias pôsobenia na Floride. „Na tenis aj na jazdenie na koni som tvrdý, pripadám si ako vrece zemiakov, a pred koňom mám rešpekt," smeje sa Švehla, jeden z najtvrdších obrancov, akí kedy hrali v NHL. A skromne podotýka: „Pamätám sa, že v dvanástich rokoch som vôbec nevynikal, nehral som za reprezentáciu. Ťažko povedať, kedy sa z hokejistu stáva nadpriemerný hráč."
Desať rokov v zahraničí ho nezmenilo a chýbal mu tam najviac slovenský chlieb.
Švehla v súkromí. V zahraničí chýba našim ľuďom typické slovenské jedlo a chlieb: „S chlebom bol problém, s jedlom nie, manželka je vynikajúca kuchárka."
Cíger a Petrovický: Švehlovi susedia
Zdeno Cíger a Róbert Petrovický bývajú v rovnakej štvrti ako Švehla. Je na kraji Trenčína. Sú kamarátmi nielen v hokeji, ale aj v súkromí.
Cíger hral v NHL za klub New York Rangers a Tampa Bay, Petrovický patrí medzi opory slovenskej reprezentácie a zúčastnil sa v jej drese na všetkých troch olympiádach v rokoch 1994, 1998 aj 2002.
Približne stovka slovenských hokejistov hrá najmä v zámorí za vyšší ročný príjem ako desať miliónov korún. To je vyššia suma, ako získal štát za predaj niektorých lukratívnych podnikov. Z toho ide aj štátu, športovci, samozrejme, platia veľké dane.
Ich peniaze sú pritom zarobené vlastnými rukami a daň sa vyberá aj za niekoľkoročnú stratu súkromia či voľného času, nehovoriac o riskovaní so zdravím. Väčšina športovcov napriek tomu nepomýšľa na to, že by v zahraničí zostala aj po skončení profesionálnej kariéry. (edi)
FOTO ĽUBOŠ PILC
