Minister obrany Juraj Liška prišiel s návrhom modernizovať ruské stíhačky MiG-29 – kvôli letcom
BRATISLAVA – Minister obrany Juraj Liška chce do konca roka rozhodnúť o koncepcii slovenského letectva. Už dal návrh na rekonštrukciu dnešných stíhačiek MiG-29, ktoré má armáda používať ešte dva až desať rokov. Plánuje ich používať osem až desať, plus dve v pohotovosti, a ďalších desať podzvukových lietadiel.
O modernizácii letectva sa hovorí niekoľko rokov. Na konečné rozhodnutie tlačia letci aj firmy vyrábajúce lietadlá. Bývalý minister Ivan Šimko dal do jari budúceho roka vypracovať niekoľko variant, a chcel ich predložiť na verejnú diskusiu.
Liška nedávno po svojom nástupe do funkcie povedal: „Rozhodol som, že koncepciu schválime ešte tento rok.“ Pripomenul, že stíhačkám MiG-29 končí životnosť a upozornil na nervozitu pilotov, „ktorí z nervozity odchádzajú“.
Nový minister vytvoril komisiu, ktorá rozhodla do dvoch týždňov – stíhačky sa nemajú rušiť ani nakupovať nové, ale zmodernizujú sa MiG-29.
Včera svoje myšlienky o modernizácii migov vysvetľoval Liška prezidentovi Rudolfovi Schusterovi. Po hodinovom stretnutí na otázku novinárov povedal, že svoje rozhodnutie neurýchľoval, ale „koncepcia sa rieši tri roky a niekedy treba rozhodnúť“.
Liška vraj dostal informáciu, že ak sa nerozhodne včas, „na jar sa môže stať, že nebude v prevádzke ani jeden MiG-29 a nebudeme si schopní sami zabezpečiť ochranu nášho vzdušného priestoru“.
Po stretnutí s prezidentom Liška hovoril, že modernizácia migov je síce len návrh, ale „do konca roka by som chcel prijať záväzné stanovisko“.
Minister zatiaľ nevie, aký bude rozsah rekonštrukcie lietadiel, koľko bude stáť, odkiaľ peniaze vezme, napríklad či pôjde o peniaze, alebo o materiál z deblokácií. „Keď bude materiál schválený, potom sa bude robiť koncepcia, ako sa budú lietadlá opravovať.“
V minulých rokoch sa používali na opravy vojenskej techniky aj súčiastky získané ako deblokácie ruského dlhu. V poslednom čase sa deblokovali aj peniaze. Na účte ministerstva financií je na obranu vyčlenených z ruského dlhu 1,6 miliardy korún. Znamená to, že časť z ruského dlhu sa použije na nákup ruských súčiastok a opravy v ruských dielňach? „To som nepovedal. Budeme zvažovať, kam peniaze pôjdu. Je predpoklad, že pokiaľ budeme modernizovať leteckú techniku, časť týchto peňazí pôjde aj na to,“ povedal Liška.
RICHARD FILIPKO
Letectvo má okrem stíhačiek ďalšie problémy
Stíhačky nie sú jediným problémom letectva Ozbrojených síl. Slovenskí vojaci lietajú na zahraničné misie ruskými nákladnými lietadlami a kupujú si tieto služby v súkromných ruských a ukrajinských spoločnostiach. Mnohým vojakom sa to vzhľadom na naše budúce členstvo v NATO zdá absurdné.
Schopnosť rýchleho presunu našich vojakov je jedna zo základných požiadaviek NATO. Vedenie aliancie neočakáva, že budeme do medzinárodných misií poskytovať naše bojové stíhačky. Problémy má letectvo aj s vrtuľníkmi.
V materiáloch o letectve sa uvažovalo aj o úplnom zrušení stíhačiek, alebo o projekte Spoločné nebo s Českou republikou, prípadne so štátmi celej visegrádskej štvorky. Pri spoločnej ochrane vzdušného priestoru by štát potreboval menej strojov. (rf)