Londýn 25. septembra (TASR) - Rusko sa chce zapojiť do boja proti terorizmu, je to však vyhýbavý a tiež veľmi náročný spojenec, ale na druhej strane aj jeden z tých, bez ktorého sa tento boj nezaobíde, konštatuje vo svojom najnovšom vydaní britský týždenník Economist.
Samotná história ruského boja proti terorizmu je však veľmi neprehľadná. Ruské úrady totiž obvinili Čečencov z bombových atentátov v Moskve a na ďalších miestach v roku 1999, pri ktorých prišli o život stovky ľudí a ktoré viedli k vojne v Čečensku, ale následné vyšetrovanie bolo pozoruhodne "neohrabané". A súd s údajnými atentátnikmi v Stavropole na juhu Ruska vzbudzuje mnohé pochybnosti.
Navyše Rusko zostáva i naďalej dodávateľom zbraní krajinám, ktoré terorizmus podporujú, ako Líbya, Irán a Irak. Ak teda chce ruský prezident Vladimir Putin skutočne prispieť k boju proti terorizmu, bude sa musieť vzdať niektorých výnosných obchodov a starých priateľov, píše Economist.
Ruská účasť na medzinárodnej koalícii proti terorizmu má ešte jeden aspekt - nervózne ju sledujú pobaltské štáty. Moskva sa ostro stavia proti ich členstvu v Severoatlantickej aliancii, ak by však došlo k skutočnej vojne a ak sa bude musieť zachádzať s Ruskom ako v rukavičkách, chuť aliancie na ďalšie rozšírenie môže klesnúť.
"Spočítané a podčiarknuté: Rusi teraz majú šancu získať u Američanov body a súčasne posilniť vlastnú pozíciu pozdĺž svojich hraníc, najmä na juhu," uzatvára Economist.
