Washington/New York/Moskva 25. septembra (TASR) - Záchranné práce v ruinách Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku pokračujú, ale mesto sa už pripravuje vyhlásiť nezvestných za mŕtvych.
Starosta New Yorku Rudolph Giuliani, ktorý vylúčil možnosť, že sa bude aj po tretíkrát uchádzať o post starostu tejto americkej metropoly, oznámil, že rodinní príslušníci vyše 6453 nezvestných od teroristických útokov z 11. septembra budú môcť od stredy tohto týždňa žiadať príslušné miesta o vydanie úmrtných listov.
Záchranári už dvanásť dní nenašli v ruinách nikoho, kto by bol útok teroristov prežil. Našli však 271 obetí, z nich 206 identifikovali.
Ruiny WTC sa pre turistov stali hlavnou atrakciou týchto dní. Turisti, ale aj obyvatelia mesta s fotoaparátmi a videokamerami sa snažia zvečniť ešte stále dymiace rozvaliny 110-poschodových dvojičiek, ktoré boli neodmysliteľnou siluetou New Yorku skoro 30 rokov.
Americký minister spravodlivosti John Ashcroft v pondelok uviedol, že americké práškovacie lietadlá musia najneskôr do polnoci miestneho času pristáť vzhľadom na obavy z ich zneužitia na chemický alebo biologický útok. Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) vyhlásil v nedeľu pohotovosť na území celej krajiny po tom, ako získal informácie o možných útokoch za pomoci posýpacích lietadiel.
Kanadský premiér Jean Chrétien, ktorý bol v pondelok na návšteve USA, ubezpečil amerického prezidenta Georgea W. Busha, že jeho krajina podporuje americkú vojnu proti terorizmu. Chrétiena, ktorý v Kanade čelí vlne domácej kritiky za to, že jeho vláda je pomalá v boji proti terorizmu a že neposkytuje tajnej službe, polícii a bezpečnosti dostatok finančných prostriedkov, nazval Bush "bratom" a pochválil ho za podporu USA.
Kanadská opozícia požaduje, aby sa v krajine sprísnili imigračné zákony a opatrenia a zároveň podrobila kritike Chrétienovu administratívu za to, že prepustila Sýrčana podozrivého z prepojenia na osobu Usámu bin Ládina, ktorý je hlavným podozrivým z teroristických útokov v USA.
Rusko bude aktívne spolupracovať so Spojenými štátmi v boji s medzinárodným terorizmom. Spojencom poskytne svoj vzdušný priestor pre humanitárne lety a dodávkou zbraní podporí afganskú Severnú alianciu. V mimoriadnom prejave to v pondelok večer po konzultáciách s premiérom Michailom Kasianovom a vedením oboch komôr parlamentu povedal prezident Ruskej federácie Vladimir Putin. Podľa jeho slov sa Moskva môže zapojiť aj do prípadných "pátracích a záchranných operácií".
Rusko o svojej vojenskej prítomnosti v Afganistane zatiaľ nerozhodlo, ale Putin ju jednoznačne nevylúčil. "Možné sú aj iné, hlbšie formy spolupráce," uviedla hlava Ruska.
Ruský minister obrany Sergej Ivanov, ktorého v pondelok Putin vymenoval za šéfa koordinačnej skupiny pre spoluprácu Ruska s účastníkmi protiteroristickej operácie, však dnes večer v tejto súvislosti možnosť ruskej vojenskej intervencie kategoricky poprel. "Je to absolútne vylúčené. Nemôže byť o tom ani reči," vyhlásil minister obrany.
Ivanov tiež informoval, že na konci budúceho týždňa Moskvu navštívi delegácia Pentagónu na vysokej úrovni, aby s ruskou stranou prerokovala podrobnosti útoku na Taliban v Afganistane.
Turkménsko sa v pondelok po Kazachstane stalo ďalšou postsovietskou stredoázijskou republikou, ktorá vyslovila pripravenosť čiastočne spolupracovať so Spojenými štátmi. Kým Kazachstan, ktorý nemá spoločnú hranicu s Afganistanom, deklaroval pripravenosť na plnohodnotnú vojenskú spoluprácu, prezident Turkménska Saparmurat Nijazov dnes na zasadaní turkménskej vlády vyhlásil, že jeho krajina poskytne USA pozemný i vzdušný koridor len pre humanitárny náklad určený afganskému ľudu.
Severokórejská oficiálna tlačová agentúra KCNA oznámila, že štáty sveta robia správne, ak sa pridávajú k snahám o potlačenie medzinárodného terorizmu. Oficiálny postoj Pchjongjangu však agentúra nezverejnila. Keďže Washington považuje KĽDR za "nevypočítateľný štát", je podpora Pchjongjangu veľmi nepravdepodobná.
V správe kritizujúcej Japonsko za plány na zmenu statusu ich obranných síl, aby mohli pomôcť Spojeným štátom, KCNA zdôraznila, že Severná Kórea považuje útoky na USA z 11. septembra za "veľmi smutné a tragické". Tokio však obvinila, že jeho skutočným cieľom je návrat k vojenskej veľmoci.
Brat fundamentalistického miliardára Usámu bin Ládina, obviňovaného z organizácie teroristických útokov proti budovám v New Yorku a vo Washingtone, aj naďalej zostane honorárnym konzulom Brazílie v saudskoarabskom meste Džidda. Píšu o tom viaceré dnešné brazílske noviny.
Chalíla bin Ládina, ktorý sa oženil s brazílskou štátnou príslušníčkou Isabel Cristinou Baymovou, vymenovali za honorárneho konzula Brazílie v Saudskej Arábii ešte v roku 1988, keď bol prezidentom najväčšej a najľudnatejšej juhoamerickej krajiny José Sarney.
