Vidiecka škola v juhoafrickej provincii Limpopo: O samovražde v JAR podľa psychológov uvažujú aj najmenší černošskí školáci.
FOTO - ROMAN LIPTÁK
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že prvej post-apartheidovej generácii na samovraždu chýba dôvod. Juhoafrická vláda do služieb, vzdelávania a infraštruktúry v černošských getách investovala nemalé prostriedky a všetky štatistiky v tomto smere zaznamenávajú výrazný posun k lepšiemu.
„Práve v tom je problém,“ myslí si psychológ Magnus Woods. Mladí Juhoafričania čelia rastúcim spoločenským požiadavkam. Pritom vraj zisťujú, že v súčasnom svete sa nedokážu orientovať. „To vedie k depresiám, ktoré sa často končia samovraždou,“ dodáva Woods.
V psychologickom prieskume z provincie Limpopo sa uvádza, že o samovražde nedávno uvažovala tretina všetkých školákov. Z tohto počtu sa ňou svojmu okoliu vyhrážalo až 70 percent detí. Desať percent sa o ňu pokúsilo, pričom v štyroch percentách prípadov si deti naozaj život vzali.
Samovraždy, tak ako všetko ostatné, majú v JAR rasový podtext. Z celkového počtu detí, ktoré sa pokúsia o samovraždu, vyše 50 percent tvoria černosi. Zvyšné prípady sa rovnakým podielom delia medzi miešancov, Aziatov a belochov. Jedna tretina z celkového počtu spáchaných samovrážd pripadá na černošské deti.
To psychológovia vysvetľujú tým, že deti tmavej pleti v zmenených podmienkach postapartheidovej JAR cítia bremeno očakávania svojej komunity. „Malí černosi majú prístup ku vzdelaniu, o akom sa ich rodičom nesnívalo, a tí od nich možno právom vyžadujú úspech,“ tvrdí Woods.
Mládež podľa psychológa zápasí aj s predtým nepoznaným bremenom finančných nákladov na štúdium, akademickou konkurenciou na univerzitách a stresom v období skúšok. „K tomu sa často pridružuje beznádej spojená s hľadaním zamestnania v ekonomike, v ktorej prevažujú belosi,“ vypočítava Woods.
Ďalšími faktormi sú podľa psychológov traumatická minulosť krajiny a pandémia HIV/AIDS. Nezanedbateľnou príčinou rastu juhoafrických černošských samovrážd je aj technologický pokrok. „Internet a e-mail stoja za pocitom osamelosti na Západe,“ vysvetľuje Woods, „dnes sa o tom môžu presvedčiť aj Afričania.“
Väčšina detských samovrahov sa v JAR podľa príslušných štatistík zastrelí. Strelné zbrane a munícia aj napriek početným legislatívnym obmedzeniam ostávajú bežne dostupné.
PRE SME - ROMAN LIPTÁK, Pretória
