na štruktúrach Severoatlantickej aliancie (NATO). Iniciátorom projektu - Belgicku, Francúzsku, Nemecku a Luxembursku - podľa francúzskej ministerky obrany Michele Alliotovej-Marieovej nejde o vytvorenie veľkého štábu, ktorý by nahradil štruktúry NATO, ale len o malé operačné centrum na riadenie samostatných vojenských operácií EÚ.
"Potreba (samostatného) plánovania a velenia je minimálna," uviedla Alliotová-Marieová v rozhovore pre belgický denník La Libre Belgique. "Nešlo by o komplexnú vojenskú štruktúru podobnú NATO," dodala s tým, že v plánovanom európskom štábe by pôsobilo iba okolo 30 až 40 ľudí.
Spojené štáty argumentujú, že nový európsky štáb zbytočne odčerpá prostriedky z beztak biednych zdrojov aliancie a navyše iba zduplikuje štruktúry, ktoré už v NATO existujú. Alliotová-Marieová má na vec iný názor. "Američania musia pochopiť... že pre nás európska obrana dopĺňa alianciu. Nebude to (európsky štáb) pracovať proti NATO. Naopak, alianciu to posilní,"
Francúzsko, Nemecko, Belgicko a Luxembursko - krajiny, ktoré sa najviac stavali proti americkej vojne v Iraku - sa v apríli v belgickom Tervuren dohodli na vytvorení strediska pre plánovanie a riadenie vojenských operácií EÚ, ktoré nebude závislé na NATO. Spojené štáty tento návrh opakovane kritizovali a kríza sa naplno prejavila na stretnutí veľvyslancov členských krajín NATO v polovici októbra, na ktorom americký veľvyslanec Nicholas Burns označil iniciatívu spomínaných štyroch krajín ako "vôbec najvážnejšiu hrozbu pre budúcnosť NATO".
V tom istom období Washington zintenzívnil tlak na svojho najbližšieho európskeho spojenca, britského premiéra Tonyho Blaira, aby túto iniciatívu za užšiu obrannú integráciu krajín EÚ zablokoval. Diplomati tvrdili, že Spojené štáty zostali prekvapené, keď sa na septembrovom stretnutí s Jacquom Chiracom a Gerhardom Schröderom v Berlíne čiastočne k týmto plánom pridal aj samotný Blair. Blair sa však nepridal k myšlienke plánovacieho strediska, ale len k myšlienke obrannej spolupráce v rámci EÚ. Británia tiež jednoznačne odmieta myšlienku, že by ústava EÚ mala obsahovať klauzulu vzájomnej obrany členských štátov na spôsob NATO, argumentujúc, že na tento účel už slúži Článok 5 Severoatlantickej zmluvy.
