ovníkom ropného giganta Elf. Traja z nich boli odsúdení na tresty od štyroch do piatich rokov väzenia a finančné pokuty od 375 tisíc do 2 miliónov eur.
Denník hodnotí tento prípad ako pravdepodobne najväčší škandál súvisiaci s politickou a podnikateľskou korupciou v západnej Európe od druhej svetovej vojny. Spolu 37 obžalovaných súdili za vytunelovanie 350 miliónov eur z fondov vtedajšieho štátneho podniku v rokoch 1989 až 1993. Nekonečný prúd hotovosti sa používal na kupovanie politických "láskavostí" doma i v zahraničí a na financovanie extravagantného životného štýlu.
Podľa Guardianu to však bolo zároveň aj odsúdenie systému štátom požehnaného "podmazávania", ktoré vo Francúzsku prekvitalo celé roky: politici sa k štátom vlastneným nadnárodným firmám stavali nielen ako k tajným nástrojom zahraničnej politiky, ale aj ako k príhodnému zdroju hotovosti na uspokojenie priateľov a umlčanie nepriateľov. Jeden z odsúdených, bývalý predseda správnej rady spoločnosti Elf Loik Le Floch-Prigent,
na súde povedal, že táto firma, teraz už sprivatizovaná ako súčasť skupiny Total, platila prinajmenšom 5 miliónov eur ročne všetkým hlavným politickým stranám vo Francúzsku, čím si kupovala ich podporu.
Mnohé zo zmiznutých miliónov putovali do vrecka rôznych afrických štátnych predstaviteľov, napríklad prezidentovi Gabonu a vodcom Angoly, Kamerunu a Konga. Čiastočne sa tým malo zabezpečiť, že to bude Elf a nie americké alebo britské firmy, ktoré tam budú ťažiť ropu. Zároveň sa však chceli postarať o to, aby títo africkí vodcovia boli aj naďalej verní Francúzsku.
No ako poznamenáva Guardian, súdny proces sa zameral najmä na to, ako sa šéfovia Elfu sami nehanebne obohacovali. Le Flocha uznali vinným, že osobne spreneveril 180 miliónov eur, kým ďalší dvaja odsúdení si privlastnili vyše 100 a vyše 25 miliónov. Väčšinu z toho použili na klenoty, umelecké diela a prepychové byty a vily.
