Zosadnutie Atlantisu s päťčlennou posádkou, ktorej hlavnou úlohou bolo počas 11 dní pripojiť k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) vedecký a riadiaci modul Destiny (Osud) za 1,4 miliardy dolárov, bolo odložené až na pondelkové popoludnie miestneho času.
Pristátie raketoplánu bolo najskôr stanovené na 18.53 h SEČ a potom bolo preložené na 20.28 h SEČ. Limit rýchlosti bočného vetra stanovený americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA) pre bezpečné pristátie raketoplánu je 27 kilometrov za hodinu. V Kennedyho vesmírnom stredisku namerali rýchlosť prúdenia vzduchu až 38 kilometrov za hodinu.
Hoci vietor môže do pondelka ustáť, hrozí, že pristátie v novom termíne znemožní predpovedaná oblačnosť. Poveternostné podmienky nevyzerajú dobre na pondelok ani pre juhokalifornskú leteckú základňu Edwards, ktorá je rezervnou pristávacou dráhou pre raketoplány. Problémy s počasím sa však predpokladali. Vesmírna loď disponuje dostatočnými zásobami a rezervou paliva, aby mohla v prípade nutnosti byť na obežnej dráhe najmenej do utorka.
Raketoplán sa odpojil od ISS v piatok. Namontovanie modulu Destiny, ktorý sa považuje za "korunovačný klenot" orbitálneho komplexu, bolo predpokladom pre začatie akýchkoľvek vedeckých pokusov. K nim sa pristúpi budúci mesiac. Na inštalovanie laboratórneho modulu bolo nevyhnutné úsilie všetkých členov posádky raketoplánu, trojčlennej rusko-amerického osadenstva ISS, ako aj tri výstupy do otvoreného kozmu.
Počítače a systémy Destiny znamenajú pre existenciu ISS dva míľniky. Po prvé, Medzinárodnú vesmírnu stanicu bude odteraz pri lete okolo Zeme poháňať solárna energia a nie raketové palivo. Po druhé, riadenie preberá od Ruskej kozmickej agentúry (RKA) americká NASA.
Počas tejto misie došlo k ďalšiemu medzníku. Bol ním 100. výstup amerických astronautov do otvoreného kozmu. Jeho aktérmi boli Thomas Jones a Robert Curbeam ml.
Pripojením modulu Destiny sa komplex ISS stal v histórii najväčším obývaným vesmírnym sídlom.
Posádka ISS, Američan Bill Shepherd a Rusi Sergej Krikaľov a Jurij Gidzenko, obývajúca stanicu od novembra 2000, sa má vrátiť na Zem začiatkom marca, keď raketoplán Discovery dovezie ich nástupcov.