FOTO – JUDITA ČERMÁKOVÁ
Bývalý šéf poradného zboru premiéra Mikuláša Dzurindu a vplyvný muž SDKÚ JURAJ KOPČÁK vystúpil pred vyše rokom zo strany a dnes kritizuje kroky jej vedenia. Netají sa tým, že v týchto dňoch rokuje s Ivanom Šimkom či Zuzanou Martinákovou. Denník SME ho požiadal o rozhovor.
Čo robíte po odchode z SDKÚ a neúspechu v komunálnych voľbách?
„S ďalšími priateľmi som založil akciovú spoločnosť, som v nej riaditeľom a predsedom predstavenstva. (Európske technologické centrum – pozn. red.) Zaoberáme sa prípravou projektov na čerpanie eurofondov. Robíme to pre podnikateľov, mikroregióny, roboty máme dosť.“
Komunikujete s exkolegami z KDH a SDKÚ?
„Samozrejme, ale nie so všetkými. Niektorí ľudia sa evidentne podpísali pod určité praktiky, tým sa vyhýbam.“
Ktorí to sú?
„V Prešove je to napríklad prednosta Krajského úradu Polačko a pán Kužma.
V spoločnosti Franz Kahl Slovakia ste však spoločníkom s Annou Polačkovou. Nesúvisí tá averzia aj z nedohody v podnikaní?
„V tej firme mám podiel okolo 1 percenta. Ak sa nemýlim, podobne je na tom pani Polačková. Nemecký vlastník má viac ako 90 percent.“
Komu z Bratislavy sa vyhýbate?
„To si viete domyslieť.“
Od vás by tie mená zneli lepšie.
„Napríklad páni Palacka, Mikloš, Dzurinda.“
Čo podľa vás spôsobilo výrazný pokles preferencií SDKÚ?
„Ľudia prišli na to, že hoci to mala byť strana o ideáloch, princípoch a nejakej vízii, všetko z toho vyprchalo. SDKÚ je žiaľ dnes už len stranou o ekonomických záujmoch.“
Vy ste zo svojej pozície nikdy nelobovali, ak ste potrebovali vybaviť niečo pre stranu?
„Nie, nikdy.“
Ani vás neoslovili určité kruhy s tým, že ak im dohodnete istý biznis, vedia prispieť do straníckej pokladne?
„To je iná vec. Robilo sa to vždy, a nielen v SDKÚ. Ako prešovský primátor som sa s tým stretával pomerne často. Robili to aj veľké zahraničné firmy, no vždy som ich poslal preč.“
V slovenskej politike sú také postupy štandardné?
„Ak by som chcel byť konkrétny, aj tak nemôžem, lebo by som svoje tvrdenia nemohol dokázať. Moja osobná skúsenosť však bola taká, že takýchto ponúk som mal dosť a vždy som dotyčným ukázal, kde sú dvere. Odvtedy so mnou prestali komunikovať.“
Hlavným pokladníkom strany bol Palacka. Ako ste s ním vychádzali?
„Poznal som ho ešte z pôsobenia v KDH, nikdy sme si nepadli do oka. Možno to bolo aj pre tie praktiky, ktoré sa o ňom hovorili. Vnímal som ho ako jedného z tímu vedenia strany. Nikdy sme sa spolu nerozprávali medzi štyrmi očami.“
Čo si myslíte o tom, že Palacka odišiel do Londýna do Európskej banky pre obnovu a rozvoj?
„Palacka sa tam nedostal iba vďaka Dzurindovi alebo Miklošovi. Bol to asi kolektívny záujem nejakej skupiny, ktorá ho tam dostala. Čo za to požadujú oni a či im to bude môcť splniť, to nedokážem posúdiť.“
Vnímate to tak, že dostal za odmenu trafiku a zároveň ho bolo treba niekam ďaleko odpratať?
„V každom prípade to bolo elegantné riešenie.“
Poznali ste aj pána Badžgoňa?
„Nie, iba z médií. Zo zvedavosti som sa pozrel do obchodného registra na internete na to, koľko má firiem a čím sa zaoberajú.“
Dá sa povedať, že Palacka a Badžgoň vám zapadli do súkolia o čudnom financovaní SDKÚ?
„Odpoviem na to inak. Keď sme zakladali SDKÚ, bolo nás jedenásť signatárov. Dnes sú v nej už len štyria. Aj to o mnohom vypovedá. Ukázalo sa, že tie ideály, ktoré sme presadzovali, neboli zároveň presvedčením všetkých, ktorí sa dostali po ustanovujúcom sneme do vedenia strany. S tým som nemohol ďalej súhlasiť, a tak som odtiaľ odišiel. Našťastie.“
Pre spory s premiérom a nesúhlas s jeho okolím z SDKÚ ste pred poldruha rokom odišli. Čo sa vlastne stalo?
„Nikdy nesúdim ľudí, ale ich spôsoby, prostriedky, metódy a priority. Jednoducho, už vtedy som pochopil, že strana aj pod takýmto vedením nebude o tých hodnotách, pre ktoré som ju v roku 2000 spoluzakladal. Vedel som, že ten štýl nedokážem zmeniť, a preto som sa rozhodol, že tam ďalej pre to nemôžem zostať. Princípy, ktorými sa riadi aj súčasná SDKÚ už jednoducho nie sú mojimi princípmi.“
Aké sú dnešné princípy SDKÚ?
„Napríklad odklon od istých morálnych zásad. V prvom rade od kresťanskej morálky. Písmo sväté hovorí – beda tomu, z koho pohoršenie pochádza, alebo kto iného uvádza do pokušenia. U mňa určité praktiky takéto pohoršenie vyvolávali a nechcel som byť ich súčasťou. To nie je o premiérovi alebo o konkrétnych osobách. Ide o to, že sa tieto praktiky akceptovali v orgánoch, ktoré tam fungujú. A či za to mohol iba premiér, ktorý to dopustil? Nikdy som nevyznával to, že jeden človek môže všetko. To sa dá iba vtedy, ak sa mu všetko dovolí. Keby sa mu to nedovolilo, nič také by nevzniklo. Ľudia sa však, keď bol na to čas, nespamätali a nerobili žiadne mantinely. Na to však bola potrebná odvaha.“
Vtedy ste hovorili, že okrem premiéra sa vášmu odchodu potešili najmä páni Palacka a Mikloš. Vedeli ste azda na Mikloša niečo, čo mu nevyhovovalo?
„Áno, myslím si, že vedel, čo ja viem.“
Čo mal vedieť, že viete?
„Keby som začal rozprávať, čo viem, musel by som to potom zrejme na súde dokázať. Ja to síce viem a potvrdilo mi to mnoho ľudí, nebol som však v štruktúrach, ktoré sa priamo dostali k istým dokumentom.“
K dokumentom z akej oblasti?
„Viem len jedno. Keď sa začali problémy so mnou a ‚hore‘ sa špekulovalo o tom, ako sa ma zbavia, jeden pán z najvyššieho vedenia strany mi odkázal, že ak som sa za osem rokov primátorovania v Prešove finančne nezabezpečil, tak som hlupák.“
Ste hlupák?
„Podľa kritérií niektorých áno. Autorovi onej vety som vtedy odkázal, že som rád takým hlupákom.“
Myslíte si, že Mikloš je bohatý človek, ako to o ňom tvrdí napríklad Robert Fico?
„Viem, že sa to hovorí a ja nemám dôvod o tom pochybovať. Potvrdiť vám to nejakými dôkazmi však nemôžem.“
Teda to je to, čo viete?
„Nechajme to radšej tak.“
Pred troma mesiacmi vyšiel premiér s informáciami o skupinke, ktorá má škodiť záujmom tohto štátu. Čo si o tom myslíte?
„Štátnici by mali zvažovať každé slovo, ktoré vypustia. Ak má predseda vlády dôkazy o tom, že sa v jeho krajine vykonáva nejaká protištátna činnosť, prvý by mal veriť orgánom činným v trestnom konaní a mal by veriť mechanizmom v právnom štáte. Púšťanie takýchto holubičiek aj z úst premiéra alebo kohokoľvek iného vo vedení štátu je jednoducho nezodpovedné. Premiér tým totiž výrazne poškodil Slovensku. Takéto veci sa majú vyriešiť bez toho, aby sa vyrušoval občan a zahraničie. Tým sa navyše evidentne pokazila atmosféra na Slovensku.“
Politológovia a niektorí koaliční partneri tvrdia, že za posledným poklesom preferencií je najmä kauza Mojžiš a skupinka. Súhlasíte?
„Kým nevypukla tá kauza, vôbec som nevedel, kto je to pán Mojžiš. Nepredpokladal som, že to tak zahýbe celou spoločnosťou. Premiérovo riešenie, ktoré aplikoval na Mojžišovi a Šimkovi, však otvorilo oči mnohým. Práve to bol dôvod, prečo klesla dôveryhodnosť strany.“
Podľa Bélu Bugára si Dzurinda myslel, že to vyšumí za dva týždne, trvá to takmer tri mesiace. Prepočítal sa premiér?
„Chcel by som veriť, že sa prepočítal. Už raz by mal konečne nastať definitívny koniec takýmto metódam. Podobné spôsoby riešenia sporov zo strany premiéra neboli ani v minulosti neznáme koaličným partnerom, no vždy nad nimi zatvárali oči v záujme akejsi jednoty. No možnože koaliční partneri nevideli ani vtedy východisko. To je také účelové držanie niečoho za každú cenu pokope.“
Prešovský kraj bol vždy baštou SDKÚ. Platí to ešte aj teraz?
„Nemám o tom podrobný prehľad. No členovia, ktorých stretávam, sa pohoršujú najmä nad najviac medializovanými kauzami. Niektorí z nich dávajú premiérovi za vinu, že vďaka nemu má Prešov ľavicového primátora.“
Ak sa Šimko s Martinákovou rozhodnú založiť novú politickú stranu, pridali by ste sa?
„Po predchádzajúcich skúsenostiach veľmi pochybujem, že by som ešte do nejakej strany vstúpil. Ak by to však malo hlavu a pätu, a keď uverím tomu, že to pre Slovensko môže byť užitočné, tak si viem predstaviť mnoho vecí. Svojho času som však uveril aj tomu, že vznik SDKÚ je dobrým riešením. SDKÚ totiž nebola založená na osobe, ale na myšlienke. Skúste sa pozrieť na pôvodné ciele, dokumenty a program a potom na to, ako sa teraz realizujú.“
To hovorí aj Šimko.
„Pán Šimko je človek, ktorý sa im nespreneveroval. Iná vec je, či už predtým mohol niečo s tým robiť. Bol v takej pozícii ako ja, no na rozdiel odo mňa sa nerozhodol odísť.“
Je pravda, že ste so Šimkom či Martinákovou nedávno hovorili?
„Už som hovoril, že komunikujem z exkolegami. S pánom Šimkom sa však poznám trinásť rokov, takže je logické, že občas spolu hovoríme aj v týchto dňoch. A nerozprávame sa o počasí alebo o frajerkách. Zatiaľ to boli len priateľské diskusie. Nerozprávali sme o žiadnych pozíciách, tobôž nie o mojej pozícii, ak by náhodou strana vznikla.“
Dlhodobo sa poznáte aj so šéfom SIS Pittnerom. Myslíte si, že je človekom na správnom mieste?
„Viem, že mu niektorí už odporúčajú, aby išiel do dôchodku. Takéto postupy odchodov na výzvu neuznávam. To nie je otázka pre pána Pittnera. On sám sa do pozície šéfa SIS neustanovil. Či má odísť, alebo zostať na svojom poste, je skôr otázka pre tých, čo ho tam vymenovali.“
V SIS sa však aj za jeho vedenia vykonalo mnoho prešľapov.
„Nie je to vec názoru nejakého Kopčáka z Prešova. Šéf SIS je zodpovedný tým, čo ho vymenovali, a len tí znesú zodpovednosť za jeho konanie, len tí ho môžu odvolať. Keď vedeli odvolať Ivana Šimka, tak potom by teoreticky mohli rovnaký meter použiť aj na Ladislava Pittnera. On však zrejme na rozdiel od Šimka vyhovuje.“
