Na takéto nepríjemnosti sa v ostatných dňoch sťažujú ľudia, ktorí majú tmavšiu farbu pleti, nosia turbany či rúšku alebo vyzerajú ako Arabi.
Prezident George W. Bush preto vyzval občanov USA, aby Američanom arabského pôvodu neubližovali, správali sa k nim s patričnou úctou a nebrali ich na zodpovednosť za teroristické atentáty.
Quincov trh v centre Bostonu je budova tržnice z 19. storočia, premenená na arkády plné obchodov a stánkov. Tá časť, kde sa predávajú potraviny, predstavuje kozmopolitnú tvár Bostonu. Stretnete tu Grékov, Libanončanov, Číňanov aj Indov. Tí všetci sú príkladom toho, ako sa z rôznych národností stávajú Američania.
V islamskom stredisku Nové Anglicko v Quincy, končí večerná modlitba. Jeden z veriacich, doktor Naidžat, pochádza z Alžírska a je profesorom matematiky. "Viete, čo sa týka mojej rodiny, musím teraz brať do úvahy, že moja žena nosí rúšku. Pre istotu teda radšej zostáva celý deň doma a ja tak musím vodiť deti do školy. Dúfam ale, že sa všetko vyrieši."
Aj keď pri teroristických atentátoch v New Yorku a Washingtone zahynuli možno aj desiatky či stovky moslimov, zdá sa, že po niekoľkých rasovo motivovaných útokoch bude arabská komunita potrebovať ochranu pred spoluobčanmi.
Imam Tal Alid pripomína, že kľúčom k pochopení tohto nepriateľstva je spôsob akým islam dorazil do Spojených štátov: "Musíme sa vrátiť do Iránu 70. a 80. rokov. Američania sa tam vtedy stali zajatcami. Ďalej v tom čase prebiehala aj občianska vojna v Libanone. To znamenalo únosy. Američania sa o islame dozvedali vlastne až vtedy, a preto sa o ňom ani nechcú viac dozvedieť."
Atentáty na symboly Ameriky vyvolali debatu o tom, čo znamená byť Američanom. Moslimovia, sikhovia a ďalšie etnické skupiny teraz zistili, ako málo ostatní Američania rozumejú ich kultúre.
V Milforde, asi 40 kilometrov od Bostonu, žije komunita sikhov. Ich skúsenosti to dokazujú - obťažujú ich len kvôli tomu, že nosia turbany, čím sa podobajú Usámovi bin Ládinovi, ktorého Washington považuje za hlavného iniciátora atentátov.
Po skončení modlitieb sa členovia kongregácie zdôverujú so svojimi obavami z prenasledovania. Suprít Singh však trvá na tom, že jeho komunita sa v tomto citlivom období nesmie skrývať, namiesto toho má propagovať svoju kultúru a vieru.
"V tejto spoločnosti sa o iných kultúrach veľa nevie. Len málo ľudí vie niečo o tom, kto sú sikhovia. Z toho si musíme vziať ponaučenie, že treba aktívnejšie budovať mosty k väčšinovej spoločnosti. Podávame ruku ďalším náboženstvám, pozývame ich do nášho chrámu. Musíme rozvíjať kontakty s kostolmi a komunitami, pestovať vzťahy s inými náboženstvami."
Navzdory napätiu a nepriateľstvu, ktorému čelia i v tejto najkozmopolitnejšej časti USA, menšinové skupiny neustupujú. Nepáči sa im, ako ich väčšinová spoločnosť vníma. Ale možno to v nich vyvolá nové odhodlanie vystupovať na verejnosti a zmeniť myslenie tých, ktorí ich považujú za Američanov druhej kategórie.
