dseda srbskej vlády Nebojša Čovič pre denník Blic. "A ak je cenou za vstup do EÚ Kosovo, nuž, tak ďakujeme, ale nevstúpime do Európskej únie," dodal splnomocnenec vlády pre Kosovo.
Kosovo je pod správou OSN od roku 1999, kedy letecká kampaň NATO ukončila srbské represie albánskej väčšiny počas povstania vyvolaného Kosovskou oslobodzovacou armádou. Belehrad trvá na tom, že musí ostať súčasťou Srbska, kým Albánci, ktorí tvoria viac ako 90 percent z dvojmiliónovej populácie provincie, žiadajú úplnú nezávislosť.
Hoci srbskí lídri už v minulosti často vyhlasovali, že samostatnosť Kosova neprichádza do úvahy, Čovičove slová sa považujú za prvý verejný výrok, ktorý túto otázku dáva do súvislosti so zámerom Belehradu vstúpiť do EÚ. V Srbsku vládnuci reformisti sa od pádu vlády Slobodana Miloševiča v roku 2000, po dekáde vojny a izolácie, poponáhľali s urovnaním vzťahov so západom. Vláda dúfa, že sa krajina pripojí k únii do konca tohto desaťročia.
Západní diplomati a analytici ale vravia, že budúcnosť Kosova musí byť vyriešená ešte predtým, ako by Srbsko a Čierna Hora, krehká únia, ktorá počas minulého februára nahradila bývalú Juhosláviu, mohla vstúpiť do EÚ. "Je nanajvýš nepravdepodobné, že by Srbsko mohlo začať čo len s prístupovými rokovaniami, pokiaľ sú jeho hranice nejasné a štatút Kosova nevyriešený," uviedol Gerald Knaus z Iniciatívy pre stabilitu v Európe.
Vysokopostavený americký predstaviteľ tento týždeň uviedol, že rokovania o takzvanom "konečnom štatúte" Kosova by sa mohli začať v polovici 2005, ak do toho času albánska väčšinová vláda nastolí moc práva, demokracie a iných štandardov. Bezpečnostná rada OSN sa uznesie na konečnom rozhodnutí o tomto výbušnom regióne niekedy v