Washington 22. septembra (TASR) -Počas studenej vojny bol najvyšší kubánsky predstaviteľ Fidel Castro terčom niekoľkých pokusov o atentát, do ktorých bol údajne zapletený aj Washington. V tie roky plné obáv bol na muške Američanov aj Patrice Lumumba usilujúci o nezávislosť Konga a zbrane určené pre disidentov v Dominikánskej republike pomohli odstrániť tamojšieho diktátora Rafaela Trujilla, tvrdia zdroje blízke americkému Kongresu. Tieto a ďalšie prípady viedli k tomu, že pred štvrťstoročím vtedajší americký prezident Gerald Ford dekrétom takúto politiku zakázal.
Teraz v kontexte s nedávnymi teroristickými útokmi v New Yorku a vo Washingtone, ktoré -ako americká vláda verí- zosnoval Usáma bin Ladín, sa dekrét prezidenta Forda dostal znovu do pozornosti. Minister obrany Donald Rumsfeld na otázku, či tento zákaz sťažuje boj proti teroristom, odpovedal "niet pochýb".
Po útoku teroristov v pondelok 11. septembra 65 percent opýtaných Američanov uviedlo, že politika federálnej vlády by sa mala zmeniť a vláda by mala mať právo fyzicky zneškodniť ľudí v cudzine, ktorí sa podieľajú na teroristických akciách. Dekrét číslo 12.333 z roku 1981 vydaný prezidentom Ronaldom Reaganom novelizoval dekrét prezidenta Forda s tým, že nijaká osoba pracujúca pre vládu Spojených štátov amerických, alebo z jej poverenia sa v nijakej forme nemôže podielať na atentáte.
V ostatných 20 rokoch americké ozbrojené sily bombardovali paláce irackého vodcu Saddáma Husajna, zasiahli obytné stany plukovníka Muammara Kaddáfího v Líbyi a vystrelili rakety s plochou dráhou letu na miesto v Afganistane, kde mal byť Usáma bin Ladín. Vo všetkých týchto prípadoch vláda vo Washingtone uvádzala, že dekréty Reagana a Forda neboli porušené.
V prípade Usámu bin Ladína bývalý prezident USA Bill Clinton povedal, že zákaz atentátov sa týka iba najvyšších predstaviteľov krajín a nie teroristov.
Hovorca Bieleho domu Ari Fleischer pred niekoľkými dňami zástupcom médií povedal, že zákaz atentátov "nelimituje schopnosť Spojených štátov konať v sebaobrane". Ďalší činitelia k tomu dodali, že zákaz atentátov vzišiel z dekrétov prezidentov a terajší šéf Bieleho domu George W. Bush môže dekréty zrušiť bez toho, aby o tom musel niekoho informovať. Iní dodávajú, že takýto postup by bol chybou a zrejme by ho inšpirovala snaha dosiahnuť jednoduché riešenie komplikovaného problému. Čokoľvek vzíde z terajšej debaty o Reaganovom a Fordovom dekréte, bude užitočné, tvrdia odborníci.
Autor: TASR - William Guard
