ž iné národnosti. Keďže štyri z kandidátskych krajín sú zároveň susedmi Rakúska, Viedeň by rolu brzdiaceho prvku ani nezvládla - ohrozilo by to totiž jej vzťahy k polovici susedných štátov, zdôraznil Verheugen v rozhovore pre dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse.
Žiadna blokáda procesu rozšírenia, prípadne "Haiderovský efekt" teda nehrozí, tvrdí komisár. V Rakúsku síce existuje problém s českými susedmi v súvislosti s jadrovou elektrárňou Temelín, Verheugen si však nemyslí, že ho vyvolala účasť rakúskych slobodných vo vláde. Taká istá situácia by bola nastala aj s akoukoľvek inou vládnou konšteláciou vo Viedni.
Už v apríli tohto roku Európska komisia zverejní návrh o jednotnom stanovisku k problematickej otázke voľného pohybu osôb po rozšírení európskeho zoskupenia, avizoval komisár. Podľa jeho slov bude návrh obsahovať viaceré možnosti, ktoré sa budú pohybovať medzi dvoma veľmi nepravdepodobnými pólmi - absolútne voľným pohybom osôb okamžite po prijatí na jednej strane a na druhej jednotnou fixnou prechodnou lehotou pre všetkých.
Otázka voľného pohybu pracovných síl má podľa Verheugena v Rakúsku a Nemecku veľkú psychologickú hodnotu a môže tam ovplyvniť zásadný postoj voči rozšíreniu únie. Napriek tomu komisár v žiadnom prípade nemieni podporiť výnimky pre dve či tri členské krajiny únie.
Problém voľného pohybu pracovných síl sa týka predovšetkým pohraničných regiónov. Presný počet takzvaných "pendlerov" síce nie je známy, skúsenosti však hovoria, že mnoho ľudí z východu sa pokúsi spojiť vysoké zárobky v Rakúsku s nízkymi životnými nákladmi vo svojej vlasti, upresnil Verheugen.
V otázke rozširovania únie došlo podľa komisára v uplynulom roku k úplnej zmene klímy, členské štáty únie sa v druhom polroku oveľa otvorenejšie angažovali za rozšírenie. Prvé kandidátske krajiny by vzhľadom na takúto situáciu mohli byť prijaté už medzi začiatkom roku 2003 a začiatkom roku 2004.
V súvislosti s otázkou prijatia Cypru v prvej vlne rozšírenia únie Verheugen vysvetlil, že bez dohody o vstupe tejto krajiny bude zrejme problém získať ratifikáciu Grécka pre iných kandidátov. Riešenie cyperskej otázky musí preto byť relatívne rýchle.
Rozšírenie únie nie je podľa komisára spojené s finančnými rizikami - únia totiž nemôže minúť viac peňazí, než jej členské krajiny na rozšírenie poskytnú. Niektoré katastrofické scenáre sú priam zvrátené. Tvrdí sa napríklad, že rozšírenie bude len v oblasti životného prostredia stať 280 miliárd eúr - to sú však náklady nových členských krajín, ktorým únia pomôže len v rámci svojich štrukturálnych fondov.
V otázke priamych platieb naďalej platí dohoda z Berlína, dodáva komisár pre rozšírenie únie: v agrárnej oblasti sa žiadne priame platby konať nebudú. Možno by však nebolo zlé zvážiť, či by postupné, krokovité zavedenie priamej pomoci pre niektoré oblasti predsa len nebolo tou najlepšou cestou, uzatvára G. Verheugen, ktorý v stredu 21. februára pricestuje na trojdňovú návštevu Slovenska.
