í vyhlásil, že počas prvých dvoch týždňov väzby bol pravidelne bitý káblami a takmer do konca trestu bol terčom psychického týrania.
"Stále nemôžem uveriť, čo sa so mnou stalo a ako sa zničila celá moja kariéra a život," uviedol 33-ročný telekomunikačný inžinier a otec dvoch detí na tlačovej konferencii, počas ktorej verejne požiadal o prešetrenie jeho prípadu. Minister zahraničia Bill Graham vyhlásil, že už kontaktoval sýrskeho veľvyslanca v Kanade. "Obvinenia pána Arara sú hrozné. Zážitky, ktoré musel pretrpieť, sú pre nás Kanaďanov ťažko pochopiteľné," uviedol. Americkí predstavitelia, ktorí popreli, že by sa Arar pred vydaním do Sýrie nachádzal v Spojených štátoch, ho obvinili z väzieb na al-Kájdu a neverejne tiež dodali, že konali na základe informácií poskytnutých kanadskou políciou. Tú už vyšetrujú pre možné pochybenie v tomto prípade.
Ako uviedol Arar, väčšinu času vo väzbe strávil na samotke o rozmeroch 1 x 2 x 2 m bez slnečného svetla. "Desať mesiacov a desať dní som strávil v hrobke. Každodenný život na tom mieste bol ako v pekle," uviedol. "Prvý týždeň ma bili stále, ďalší už pomenej," uviedol a dodal, že často počul výkriky a hlasy iných mučených v budove. Pred novinármi vyhlásil, že nepozná dôvod, prečo bol počas cesty späť do Kanady v septembri 2002 v New Yorku zatknutý. "Nie som terorista. Nie som členom al-Kájdy, ani nepoznám nikoho, kto k tejto skupine patrí. Nikdy som nebol v Afganistane, ani v jeho blízkosti a ani nemám žiadnu chuť tam niekedy cestovať," uviedol.
Ako však dodal, následne bol prinútený pod tlakom podpísať v Sýrii svoje priznanie. "Podpísal by som hocičo, len aby prestali s mučením. Chceli odo mňa priznanie, že som bol na ceste do výcvikového tábora," vyhlásil. Zároveň uviedol, že americkí predstavitelia ho prinútili podpísať istý papier bez toho, aby si jeho obsah mohol prečítať.
