Haag 4. novembra (TASR) - Bývalý európsky sprostredkovateľ pre Balkán David Owen dnes vyhlásil, že Slobodan Miloševič sa idey tzv. Veľkého Srbska vzdal približne v apríli 1993, keď bol vo funkcii srbského prezidenta.
"Interpretujem vás správne, keď hovorím, že tvrdíte, že idey Veľkého Srbska som sa zriekol od apríla 1993?" spýtal sa Miloševič lorda Owena, ktorý dnes druhým dňom vypovedal pred haagskym tribunálom OSN ako "neutrálny svedok" súdu v procese s Miloševičom.
"Áno. Myslím si, že túto myšlienku ste opustili s cieľom dospieť k dohode o geografickom pripojení časti Bosny a Hercegoviny, v skutočnosti Republiky Srpskej, k Srbsku a Čiernej Hore," odpovedal Owen (65), ktorý v rokoch 1992-95 pôsobil ako sprostredkovateľ Európskeho spoločenstva per bývalú Juhosláviu.
Žaloba Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) argumentuje okrem iného tým, že zločiny, z ktorých je Miloševič obvinený, boli spáchané s cieľom dostať pod srbskú kontrolu niektoré regióny bývalej Juhoslávie, čo sa malo dosiahnuť organizovanými kampaňami vyháňania Chorvátov, Albáncov a iných Nesrbov.
"Až do januára 1993 ste uprednostňovali, aby boli časti Bosny pripojené k Srbsku, ale ste pragmatik," dodal Owen, aby vysvetlil zmenu Miloševičovho postoja.
Bývalý šéf britskej diplomacie v pondelkovej výpovedi uviedol, že Miloševič mohol vojnu v Bosne zastaviť už v roku 1993 - viac ako dva roky pred jej skutočným koncom -, ak by bosnianskych Srbov prinútil vojenským, politickým a ekonomickým nátlakom prijať vtedajšiu mierovú iniciatívu, známu ako Vance-Owenov plán. Miloševičom podporovaný plán z januára 1993, ktorý navrhoval rozdelenie Bosny na desať etnických regiónov, stroskotal v máji 1993 na odpore bosnianskych Srbov.
Owen tiež uviedol, že Miloševič mal nad bosnianskosrbskými lídrami "pevnú kontrolu" až do roku 1993. Zdôraznil však, že je otázne, či mal Miloševič reálnu kontrolu nad lídrami bosnianskych Srbov aj po roku 1993. Tento výrok môže podporiť Miloševičovu tézu, podľa ktorej nemal žiaden vplyv na bosnianskosrbských lídrov v čase masakry v Srebrenici z júla 1995.
Miloševič v procese od februára 2002 čelí obvineniam z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, vzneseným v súvislosti s konfliktmi v Kosove, Bosne a Chorvátsku. Bosnianska žaloba obsahuje aj obvinenie z genocídy.
