Brusel 31. októbra (TASR) - Spoločná mena euro, ktorá si od začiatku minulého roka úspešne prerazila cestu do každodenného života vyše 300 miliónov Európanov, je najviditeľnejším prejavom hlbšej integrácie, ktorú Európskej únii priniesla Maastrichtská zmluva.
V sobotu 1. novembra uplynie desať rokov odvtedy, ako vstúpila do platnosti. Krajiny EÚ ju podpísali 7. februára 1992, ešte pred tým na summite v Maastrichte schválili jej text šéfovia štátov a vlád vtedajšej európskej dvanástky.
Dohoda, ktorou sa názov spoločenstva zmenil na Európsku úniu, vstúpila do platnosti 1. novembra 1993 po ratifikácii vo vtedajších členských štátoch. Tá nebola vôbec jednoduchá - v prvom referende zmluvu zamietli občania Dánska, neskôr mal voči jej ustanoveniam námietky nemecký ústavný súd.
Maastrichtská zmluva, známa tiež ako Zmluva o EÚ, znamenala najradikálnejšiu revíziu základných zmlúv od vzniku Európskych spoločenstiev v 50. rokoch. Dala integračnému zoskupeniu západoeurópskych krajín podobu skutočnej všestrannej hospodárskej, menovej a postupne i politickej únie.
Historický dokument formuloval tri základné piliere ďalšieho vývoja: hospodársku a menovú úniu, spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútra.
Realizácia prvého cieľa, ktorý nadviazal na Jednotný európsky akt z roku 1986, úspešne vyvrcholila 1. januára 2002 fyzickým zavedením spoločnej meny euro do obehu.
Už od januára 1999 euro platilo v 12 krajinách eurozóny v bezhotovostnom styku, až od minulého roka sa však dostalo do rúk vyše 300 miliónom Európanom ako hmatateľný dôkaz hospodárskej a menovej integrácie.
Konkrétne obrysy nadobúda aj spoločná zahraničná a bezpečnostná politika. Vďaka vymenovaniu uznávaného diplomata, bývalého šéfa NATO Javiera Solanu na post vysokého predstaviteľa EÚ pre túto oblasť, hovorí únia na svetovej scéne stále častejšie jedným spoločným hlasom, hoci často je to zložité.
Dôkazom boli spory počas tohtoročnej irackej krízy. Teraz únia musí riešiť napäté vzťahy s USA, pretože Washington sa obáva, že silnejšia európska obrana bude konkurovať NATO.
Pomalšie sa tiež napĺňa tretí cieľ dohodnutý v Maastrichte. Výnimkou je síce napríklad zriadenie policajnej organizácie EÚ - Europolu, ale len neochotne pristupujú členské krajiny na zjednocovanie imigračných a azylových politík, hoci posledné mesiace priniesli pokrok, napríklad dohodu o vytvorení európskej agentúry pre správu vonkajších hraníc EÚ.
Okrem troch pilierov, ktoré zruší pripravovaná európska ústava, priniesla Maastrichtská zmluva ďalšie novinky - zaviedla princíp občianstva únie, spolurozhodovací proces, čím posilnila právomoci Európskeho parlamentu, ustanovila princíp subsidiarity delenia kompetencií medzi inštitúcie a členské štáty.
Hoci sa Maastrichtská zmluva dočkala už dvoch revízií - v roku 1997 Amsterdamskou zmluvou a v roku 2000 Zmluvou z Nice, a teraz všetky tieto zmluvy nahradí európska ústava, ostáva jedným z najvýznamnejších historických medzníkov vo vývoji európskej integrácie.
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh