Nie je teda vylúčené, že zmluvy podpísané zahraničnými investormi môžu byť neplatné, a že budúca iracká vláda môže tieto aktíva skonfiškovať a znova ich znárodniť. Niektorí medzinárodní právnici čoraz viac pochybujú o tom, či má koalícia právo ponúkať štátom vlastnené spoločnosti na privatizáciu. Irak má 200 štátnych podnikov, ktoré zamestnávajú pol milióna ľudí. Niektorí členovia americkej vlády sa dôrazne zasadzujú za privatizáciu väčšiny irackých aktív s výnimkou ropných a prírodných zdrojov a koaličná dočasná vláda už údajne začala pracovať na tvorbe privatizačného zákona. Objavujú sa obavy, že by to mohlo viesť k takej korupcii a stratám, akých sme boli svedkami pri privatizácii v Rusku.
Niektorí právni experti varovali pred vážnym rizikom, že takáto privatizácia by mohla byť v rozpore so 4. ženevskou konvenciou. Tá okupujúce mocnosti zaväzuje, aby rešpektovali existujúce právne štruktúry v okupovaných krajinách, ak im v tom niekto úplne nezabráni.
Koalícia vedená USA by zrejme argumentovala, že získanie peňazí na obnovu Iraku je dostatočným dôvodom. No niektorí právni experti hovoria, že ich klientom z podnikateľskej sféry poradia, aby sa do privatizácie nezapojili kvôli riziku, že v nasledujúcich rokoch nová iracká vláda privatizačné zmluvy zruší, aktíva zahraničným vlastníkom skonfiškuje a odmietne im vyplatiť kompenzácie.
Takéto otázky sa už objavili skôr, keď právny poradca britskej vlády Lord Goldsmith v dokumente, ktorý prenikol na verejnosť, kabinet Tonyho Blaira varoval, že "uskutočnenie podstatných štrukturálnych reforiem by nebolo v súlade s medzinárodným právom."
