Washington 30. októbra (TASR) - Najmenej dve tretiny z irackého zahraničného dlhu v odhadovanom objeme 120 miliárd dolárov bude treba odpustiť, aby mohla byť krajina poriadne rekonštruovaná. Vo Washingtone to v stredu vyhlásil prezident Svetovej banky James Wolfensohn.
Podľa Wolfensoha asi 40 miliárd Irak dlhuje krajinám Parížskeho klubu - skupine 19 vládnych veriteľov z priemyselných krajín, ktoré rokujú o reštrukturalizácii dlhu. Najmenej 80 miliárd Irak dlhuje iným krajinám, vrátane štátov oblasti Perzského zálivu a bývalého Sovietskeho zväzu.
Šéf SB pripomenul, že bývalej Juhoslávii po páde režimu Slobodana Miloševiča odpustili dve tretiny dlhu s tým, že Irak bude potrebovať minimálne rovnaké opatrenie.
"Bude to musieť byť najmenej takéto (odpísanie dlhu), aby krajina dostala reálnu šancu vrátiť sa do rovnováhy, takže si myslím, že sa bude sledovať cieľ niekde nad dvoma tretinami," povedal v Národnom tlačovom klube.
Skupina siedmich najvyspelejších krajín v septembri oznámila, že k dohode o irackom dlhu chce dospieť do konca roku 2004.
Wolfensohn označil 13 miliárd dolárov vo forme pomoci na obnovu Iraku prisľúbenej na minulotýždňovej darcovskej konferencii v Madrida za "dobrý začiatok".
USA zo svojho rozpočtu navrhli na obnovu Iraku 20 miliárd, ktoré sú súčasťou 87-miliardového balíka vojenských výdavkov v súvislosti s pôsobením v Iraku a Afganistane. Návrh musí ešte schváliť Kongres.
Biely dom pohrozil, že 87-miliónový balík bude vetovať, ak Kongres časť peňazí pre Irak uvoľní vo forme pôžičky. Takýto postup by podľa bieleho domu spomalil obnovu Iraku a predĺžil americkú okupáciu. Kongresoví vyjednávači v stredu dospeli k dohode, že peniaze pre Irak a Afganistan nebudú vo forme pôžičky.
Podľa Wolfensohna pomoc by mala byť Iraku poskytovaná vo forme grantov a nie úverov, aby sa predišlo zaťažovaniu krajiny ďalšími dlhmi. V prepočte na hrubý domáci produkt na obyvateľa je Irak najzadlženejšou krajinou sveta, dodal.
