ácii nemecký prezident Johannes Rau a jeho poľský partner Aleksander Kwasniewski vyzvali na nové preskúmanie a dialóg o celom utrpení spôsobenom vojnou a jej dôsledkami v Európe.
"Európania by mali opätovne preskúmať a doložiť všetky prípady vysídlenia, útekov a vyhnania, ktoré sa stali v 20. storočí s cieľom vyjasniť verejnej mienke tieto prípady, historický kontext a následky," uvádza sa v deklarácii. "To sa môže stať len v duchu zmierenia a priateľstva," uviedli prezidenti po stretnutí v severopoľskom prístave Gdansk, kde sa začala nacistická invázia Poľska, ktorá odštartovala globálnu vojnu v septembri 1939.
Obaja prezidenti sa vyhli zmienke o Centre proti vyhosteniam, ktoré chce Liga nemeckých vyhnancov vybudovať v Berlíne na pamiatku viac ako 12 miliónov Nemcov, ktorí boli donútení odísť z východnej Európy. "Táto deklarácia je pokusom vyčistiť vzduch a získať vzájomnú dôveru," povedal Janusz Reiter, niekdajší poľský veľvyslanec v Nemecku a šéf vplyvnej spoločnosti pre zahraničnú politiku vo Varšave. "Dáva obom vládam šancu prevziať iniciatívu v tejto otázke, kým sa dostane spod kontroly."
Poľsko a ďalšie východoeurópske štáty obvinili Nemecko zo snahy zastrieť rozdiely medzi vojnovými obeťami a páchateľmi, keď potomkovia vyhnancov začali hovoriť o ich pláne. Hrozilo, že nezhody môžu poškodiť urovnanie medzi Nemeckom a jeho východnými susedmi krátko pred ich vstupom do Európskej únie. Kritika sa sústredila na obavy, že osud Nemcov donútených opustiť svoje domovy vo východnej Európe po porážke Nemecka budú zdôraznené, kým nacistické zverstvá, ktoré si vyžiadali milióny životov, budú zatlačené do úzadia. Nezhody dosiahli najvyšší bod počas nedávnej návštevy predstaviteľky združenia vyhnancov, konzervatívnej nemeckej političky Eriky Steinbachovej vo Varšave, ktorá odmietla uznať poľské obavy. Podľa Poľska by sa takéto centrum malo stať paneurópskym projektom dokumentujúcim všetky prípady vyhostenia a etnických čistiek, vrátane prípadov z bývalej Juhoslávie.
