to mesiaci mal byť Mohamedovi zjavený Korán. Jeho začiatok sa určuje na základe mesačnej fázy a astronomických výpočtov. Tento rok najvyššie rady duchovných v Saudskej Arábii, Katare, Ománe a Spojených arabských emirátoch rozhodli, že polmesiac nebol v sobotu v noci viditeľný a preto nedeľa bude posledným dňom v mesiaci pred Ramadánom.
Počas mesiac trvajúceho sviatku nesmú moslimovia jesť od úsvitu do západu slnka. Každý duševne a telesne zdravý moslim od desiateho roku veku musí dodržiavať pôst, výnimkou sú starí ľudia, ktorí musia namiesto pôstu dávať potraviny chudobným. Chorí ľudia, tehotné a kojace ženy, ťažko pracujúci ľudia a ľudia, ktorí cestujú musia pôst nahradiť neskôr.
V islame pôst znamená zdržiavanie sa jedla, pitia, fajčenia a pohlavného styku, a to od úsvitu až po západ slnka každý deň počas 30 dní mesiaca Ramadán. Dokonca aj lieky v tomto období sa podávajú radšej injekciami ako vo forme tabletiek. Dodržiavanie pôstu zaviedol Mohamed v Medine v roku 624. V priebehu Ramadánu si moslimovia pripomínajú aj tzv. lajlat al-kadr, teda noc, v ktorej bol Mohamedovi zjavený Korán.
Počas Ramadánu je pracovná doba skrátená, kaviarne a reštaurácie sú cez deň zatvorené, no po západe slnka všetko ožíva. Otvoria sa obchody, kaviarne i reštaurácie a otvorené zostávajú dlho do noci plné konzumujúcich ľudí. Podľa štatistík je v islamských krajinách v tomto období spotreba potravín dokonca vyššia než počas iných mesiacov.
Počas Ramadánu bude v Bagdade a v iných irackých mestách dočasne zrušený zákaz nočného vychádzania. Koaličné sily budú rešpektovať náboženské zhromaždenia a nebudú ich narušovať svojou prítomnosťou. Vojaci koaličných síl nebudú na verejnosti jesť a fajčiť. Uskutočňované vojenské operácie proti nepriateľom budú vykonávané tak, aby nenarušili priebeh sviatkov.
