Sláva jej do hlavy nestúpne: „Stále budem nakupovať na trhu a doma variť.“
Hlas Ľudmily Farkašovskej poznajú ľudia hlavne z vysielania Slovenského rozhlasu a neskôr BBC, kde pracovala so Zuzanou Martinákovou. Jej tvár sa stala známou na poste hlásateľky STV, neskôr vďaka práci v Markíze. Práca tam jej vyhovovala, no podľa jej slov bola len „pešiakom“. Ponuka od Richarda Rybníčka stať sa tvárou Novín STV teda prišla ako blesk z jasného neba: „Nikdy som si nemyslela, že aj u nás funguje oslovenie takpovediac na ulici. Mne sa to zatiaľ nikdy nestalo a o to si ponuku do STV viac cením.“
Prečo sa rozhodla pre zmenu: V predchádzajúcich pozíciách sa naučila, čo sa dalo, a chcela skúsiť aj niečo iné. Predtým vždy získala prácu konkurzom. Až Rybníček si ju vybral na základe novinárskej praxe a skúseností: „A ja si to veľmi vážim.“ Radila sa s manželom, ktorý tiež pracuje v médiách. „Trochu ma trápi to, že sa bude moje meno a tvár často objavovať, ale som už dosť stará na to, aby som to zvládla.“ (Smiech.)
Aké podmienky si kládla: Žiadne.
Čoho sa obáva: Hlavný otáznik má v súvislosti s rodinou: „Mám tri deti a žena to má vždy náročné, lebo robí aj v práci, aj doma. Bojím sa, že práca v STV bude časovo menej výhodne rozvrhnutá, ako v Markíze.“ K verejnoprávnej televízii ale vždy inklinovala: „Hovorievam, že s manželom máme verejnoprávnu úchylku.“ (Smiech.)
Polepší si finančne? Áno. „Ponuka bola lepšia ako v Markíze, ale u mňa peniaze nezohrávajú zásadnú úlohu.“
