Washington 20. septembra (TASR) - Zatiaľ čo New York a Washington sa po teroristických atentátoch len pomaly preberajú z traumy minulého utorka, vo Washingtone sa radikálne a ešte pred pár dňami nepredstaviteľným tempom menia vojenské, politické i diplomatické pravidlá. Jednou z inštitúcií, ktorých sa veľké zmeny podľa všetkého budú týkať, je spravodajská služba CIA.
CIA bola po atentátoch vystavená výčitkám, že jej teroristi prekĺzli pomedzi prsty. A fakt, že do bežného slovníka politikov sa dostal výraz "vojna", sa podpísal i na debate o legislatívnych mantineloch, v ktorých sa CIA môže pohybovať. Hovorí sa o potrebe takých zmien, ktoré by tejto tajnej službe v budúcnosti umožnili využívať aj menej čisté spôsoby hry.
Nálada Američanov sa zmenila. Bude to dlhá a špinavá vojna, tvrdia. A tá si v prvom rade vyžiada, aby sa CIA vrátila k verbovaniu agentov s nie práve najčistejším štítom. Po odhalení kompromitujúcej väzby americkej tajnej služby na eskadry smrti v štátoch strednej Ameriky sa v polovici 90. rokov zmenili smernice CIA. A podľa bývalého riaditeľa CIA Jamesa Wolseyho tieto zmeny zašli príliš ďaleko.
"Myslím, že treba uvoľniť smernice, ktoré vstúpili do platnosti koncom roku 1995 a sú príliš zväzujúce. Nepredstavujú síce absolútny zákaz najímania ľudí, ktorí sa v minulosti dopustili násilia alebo porušovali ľudské práva, ale CIA predsa len znepríjemňujú život. Je to ako keby ste prikázali FBI, aby prenikla do štruktúr mafie, ale pritom by si nemohla najímať rôznych darebákov ako informátorov."
Vplyvný republikánsky senátor Chuck Hagel sa domnieva, že medzi nariadením z Clintonovej éry a neschopnosťou CIA robiť poriadne svoju prácu je priama súvislosť:
"Kto si myslíte, že pácha zločiny? Slušní ľudia? Platíme si slušných ľudí a tí potom chytia akurát tak iných slušných ľudí. Tak to skutočne nemôže fungovať."
Tieto argumenty zaháňajú členov Clintonovej administratívy do defenzívy. Keď reportér BBC naznačil bývalému ministrovi obrany Williamovi Cohenovi, že spomínané nariadenie bolo omylom, Cohen sa to príliš nesnažil vyvrátiť: "Teraz sa to všetko reviduje. Samozrejme, že keď máte preniknúť do teroristických organizácií, budete musieť kontaktovať ľudí, ktorých povesť a trestný register majú ďaleko od nepoškvrnenosti."
Opatrnejšie sú úvahy o prípadnom zrušení nariadenia z roku 1976, ktoré bráni agentom CIA svojvoľne páchať atentáty. V ostatnom čase podrobili USA značnej kritike izraelskú stratégiu cielených atentátov na palestínskych lídrov. Dnes tí istí kritici v súkromí priznávajú, že na tomto brutálne jednoduchom prístupe niečo je.
Niektorí politici, napríklad vodca demokratov v Snemovni reprezentantov Dick Gephardt, však nabádajú k opatrnosti: "Nechceme stratiť slobodu, nechceme voči ľuďom uplatňovať diskriminačné a predpojaté opatrenia. Počas druhej svetovej vojny sme nespravodlivo uväznili Američanov japonského pôvodu. Medzi našimi spoluobčanmi je veľa amerických vlastencov arabského pôvodu a my nechceme podnikať žiadne nespravodlivé, nesprávne kroky."
Všetky tieto otázky sú však veľmi naliehavé. Odpovede na ne totiž zásadne ovplyvnia nielen činnosť CIA a spôsob akým USA povedú vojnu proti teroristom, ale v dlhodobej perspektíve budú formovať samotnú tvár Ameriky.
