nožstvo financií pre rekonštrukciu krajiny. Predstavitelia štátov sa na konferencii pokúšali dať stranou otázku riešenia dlhov, posunúť ju na budúci rok alebo neskôr, pričom argumentovali tým, že pred otvorením tejto chúlostivej otázky je dôležitejšie začať s rekonštrukciou.
"Nemôžete viesť túto diskusiu bez rozprávania sa o dlhu," uviedol vysoký predstaviteľ európskeho štátu, ktorý bol proti vojne v Iraku. Podľa jednotlivých predstaviteľov a analytikov bez zmeny dlhov, odhadovaných na 108 až 123 miliárd dolárov, ktoré môžu narásť až do výšky 166 miliárd (ak sa zahrnú aj požiadavky Kuvajtu na kompenzácie kvôli irackej invázii), nepôjdu do Iraku žiadne investície. Znamenalo by to, že Irak sa stane ďalším štátom odkázaným na pomoc.
Iracký dlh je komplikovaný aj preto, že mnoho krajín, ktorým Irak dlhuje, nie je súčasťou Parížskeho klubu veriteľských krajín, ktorý sa snaží riešiť túto otázku. Približne 45 - 55 miliárd dlhuje Irak arabským štátom v Perzskom zálive a analytici odhadujú, že krajinám ako Čína, Turecko a bývalá Juhoslávia môže dlhovať ďalších 15 miliárd. Odhadovaný iracký dlh je deväťkrát väčší ako jeho ekonomika. Znamená to, že v prepočte na jedného obyvateľa je Irak najzadlženejšou krajinou sveta.
Finanční analytici očakávajú prípadné zmiernenie dlhu o 75 percent, radšej ako o 90 percent, alebo dokonca jeho úplné odpísanie tak, ako požadujú niektorí agitátori. "Najlepšia cesta pre darcov, ako pomôcť Iračanom pri rekonštrukcii ich krajiny, účel, pre ktorý sa koná konferencia v Madride, je preskúmať tieto dlhy a odpísať ich, ak boli peniaze použité na zbrane, nástroje represií alebo korupciu," uviedli vo svojom vyhlásení agitátori z Jubilee Germany a kanadskej skupiny Probe International.
